ÑE’Ẽ APYTERE
Poesías en Guaraní de MARIO RUBÉN ALVAREZ
(POEMARIO BILINGÜE – Castellano-Guarani)
Editorial Servilibro,
Dirección editorial: VIDALIA SÁNCHEZ
Diseño de tapa: CELESTE PRIETO
Asunción-Paraguay
Noviembre 2007
ÍNDICE
I: Iha’arõmby/ Kĩrĩrĩ/ Guyra saite/ Ñe’ẽ apytere/ Tatapu
II: Yvy’ỹ Cielito/ Ko’ẽ rekávo/ Chokokue ruguy/ Jatevu/ Ko’ẽrõ/ Mboriahu mano/ Tetã rapo pyahu/ Tupã mitãmi
III: Techaga’u rata/ Yvága Potrero Yvaté/ Che sy rovetãme/ Ñasaindy pore’ỹme/ Ahátamante che sy
IV: Yvága yvypegua/ Cielito mborayhu/ Hoky jeýva/ Mbaraka ysapy/ Vy’a reruha
V: Y memby
I
IHA’ÃRÕMBY
Toúna ñe’ẽ,
ñane retã apére toguata,
óga kapi'ípe toguahẽ,
táva guasu tohuguãitĩ,
toy'u ysyry satĩme,
topytu'u yvyra guýpe
opa rupi taisarambi,
toikuaa ñembyasy rova,
tomyendy vv'a rata,
tomombarete mborayhu,
toikytĩ kyhyje sã,
tomoirũ py'a guasu,
mitã resa tomokã,
kyse ha mboka tomuña,
tornyakã purahéi,
ñaña ruguái toisu'u,
toúna ñe’ẽ,
ára pyahta togueru,
tomondoho tesay,
tombogue py'a rasy,
tombopuka panambi,
tomoheñói ko’ẽ pepo,
toúna ñe’ẽ
ha kĩrĩrĩ pukuete pytu
toso, topa, tomanoite.
KĨRĨRĨ
Kĩrĩrĩ,
aretéma kĩrĩrĩ
opoñy ñande ruguýre,
oguata ñane kũ ári,
ojokua ñande ahy’o,
ñande pytu,
ñande pypore.
Kĩrĩrĩ opuka ñande rehe,
oñembohory ñande pirére,
kyhyje tukumbópe ñanenupã.
Kĩrĩrĩ héra,
oikove,
opa rupi oguata,
hesa omongaru,
oiko ojapysaka.
Ha katu oikua’ỹre,
hesa’ãme,
ñe’ẽ hata omongakuaa.
Ko’ẽrõitema
kĩrĩrĩ ikusuguéta.
GUYRA SAITE
Aheka pe ñe’ẽ
hakua,
haĩmbe,
ipypuku,
hesãkã,
hyakuã põrãva.
Yvyytu rembére,
kuimba’e ry’áipe,
ka’aru kĩrĩrĩme,
kuña resa’ãme,
ko’ẽju rakãre,
mitã pukaykére,
opa rupi aheka.
Ha’e katu
cherechávo añemboja,
ku guyra saitéicha,
oipysóma ipepo,
araíre opu’ã.
Oiméneku oimo’ã
aipota ipurahéi
añapytĩ haguã ipu sakã
che py’a sãre.
Nahániri: ajuhusemínte ichupe
vy’a ru’ãme,
tesay paguépe,
romuña haguã
ára pytu oñondive.
ÑE’Ẽ APYTERE
Ne ñe’ẽ, pytumbýgui, irũ,
ahendu, ahecha, añandu,
arareíre, kane’õ’ỹre, oñenupã,
ojepota ikangy ha okĩrĩrĩ.
Oñeha’ãrõ osoite ipepo sã,
taikusugue umi ikangue,
tomanoite heságui ko’ẽ rendy,
avive omombáy ñane retã.
Oiméne sapy'ánte ikangy,
tesay nde rova mbyte oheka
ha katu kangy rata sununu
nomondohói ne kũ py'a guasu.
Ne ñe’ẽko urunde’ymi apytere
itáicha hatã, hapo pypuku
ha mbeguekatúpe omyenonde
hesakãmava ohóvo ára pyahu.
II
YVY’Ỹ CIELITO
Mamo píko nde Cielito
oime ore yvyrã ohopa,
aretemángo tesaýpe
juku'ápe romuña.
Ha'etéku sapy'ánte
roguahẽtamava chupe
ha ore póguima Cielito
oveve jey orehegui.
Oréko ro'e Cielito
Ñandejára jepeve
hesaraíha mboriahúgui,
ore añóko ropyta.
Umi ore ruguy oipytéva
Paraguaýgui, mombyry,
ore sãso ndoipotáiva
Cielito oiko ore nupã.
Iñapysẽmarõ hína
roha’ãrõva arete
oúma mbokapu ore ári,
ore juka, ore mosẽ.
Kogatyrã rohekáva
ndaikatúi rohupity:
umi heta oguerekóva
oipota ha oipotave.
Ore avei roñotỹséva
manduvi ha avati,
rojuhuse yvotytýpe
ovevérõ panambi.
Araka'épa Cielito
oguéta oréve pytũ
hasypeve rohechávo
ore yvy teépe ko’ẽ.
TETÃ RAPO PYAHU
Nde vállegui mombyry
kĩrĩrĩhápe reñeotỹ
ndereguerekói kurusu
ñanámante ndeaho'i.
Pedro Ignacio Gamarra
aretémango nde rekañy:
mamóiko ogue nde pypore
aváiko oñotỹ umi nde resa.
Ãgã peve ne kuimba'e
okañytéva upe ne ã
ha, pérupi, kyhyjpópe
oje'éiniva rejejukaha.
Remongúigui mborayhu
remoheñóigui tekojoja
remotenondégui ndeichagua
nde pypore oñemboje'o.
"Ãgãnte oguahẽne avei
pende rekávo kyse akua"
ndaje mburuvichápe ere
oĩmbámarõ arde kuararã.
Aníke reimo'ã rei
nde ruguy oñeñohẽha
opáyma ohóvo py'a nandi:
yvyguio ípytuhẽma sãso.
TUPÃ MITÃMI
Péina ãgã Tupã mitãmi omano
hetekuemi mésa ári ojepyso
kuimba'emírõ ijao ha ijyvoty hovyngy
kuñamírõ katu hovyngypaite
tataindy karai ipópe oĩ
avei pindo hovasapyre kurusu
mborayhu ojerégui hese
haku asy gueteri hova
sy imemby manova'ekue
ijypýpe mbeguemi oñemboja
ipópe omoĩ yvoty ryakuãvu
hapichamíme oguahẽvo ome'ẽ haguã
ijypýpe ndaipóri tasẽ
velorio pyhare henyhẽ vy'águi:
árpa, mbaraka, ravel ha mimby
purahéi veve ojykeko
mboriahu mombyry okañy
hi'upyrãnterõ hembypa
Ñandejára ohenói iguyra
ndaipóri mba'e aipo takate’ỹ
ápe hatãtĩ jeroky saraki
amo ka’ay he’ẽ otimbo
guari ha'eñóntema oñe’ẽ
tyapu opa rupi oguata
Óga guýpe ndaijái tasẽ
mba'éretepa yvága memby
Tupã mitãmi marane’ỹ
ohejáta ñembyasy hapykuéri
animo’ãke avave hesa omyakỹ
cháke angelíto pepo morotĩ
sapy’a iñakýrõ tapére
hasypeve ohecháne Tupãsy
ipópe guaréke ani oñemombo
yvytu vai rape ombojere
oĩrõ ikuãngue oguerekóva
ndaipu’akaichéne hese aña
hyrumi jeguakápe oñatimói
musikokuéra tenonde oho
angelitomi vvy guýpe opyta
yvágapema mitãmi opuka.
III
CHE SY ROVETÃME
Yvoty ñu nde réra he’i che sy
jazmín ryakuã nendive oke
nemoirũ mbyja ko’ẽmbota
yvytu nde kérare oñangareko.
Mbaraka omyakỹ márso ysapy
nde ára mbotýpe nemyangekói
mombyryetégui ndéve ogueru
ne memby mborayhu ha ñe'ẽ poty.
Isã Paraguay péina onnondoho
nerendápe oumívo hesay omokũ
ornondyirnívo nde ykére vy'a'ỹ
okueramívo ne ñe'ẽme sapy'a.
Epu'ãna Maria, che sy jojaha'ỹ,
ko purahéi hopehýi’ỹva ehendu
jasy rendýpe nde pukavy tomimbi
omboguemívo chehegui techaga'u.
ÑASAINDY PORE’ỸME
Aguahé niko che vállepe sapy'a
pyhare jerokyhápema añemboja
amongetáma voi peteĩ mitãkuña
ñe'ẽme omimbipáva chupe aikuave'ẽ.
“Yvoty apytépe, che rayhumírõ,
che áma roguerekóne katuete
rosa, diámela ha resella ryakuã
ndosoichéne nde ypýgui”, ha'e chupe.
"Rekañýnepa pya'ete chendive
che rekove ndevéntema ame’ẽse ",
vy'apaguévorna chupe aporandu,
ãvãko natekotevẽi ñambopuku.
Hóga rupíntema aiko upe rire
isy resa ore ãicha ore muña;
ore katu ñasaindy jehóntema roha'arõ
roho haguã vy'a jyva ári rojetepyso.
“Gállo ãgã osapukái peteĩvo
tajy kupépente nde che ra'arõ”
he'i chéve ojero'ávo ka'aru
Aryrýi asusũ naiporãi ko che japu
"Ha upéi che mbotavýrõ", ha'e che jupe;
opupúvo che ruguy añandúma katu ou
kuñaite ra’e che kamba, roguéma oñondive.
Che apýri alasan ári amboveve
ndaipóri javorái, yvy timbo,
pytũ ha'ete ku asaje satĩ porã
ñohavi’ũ retãme, mombyry, ore ko’ẽ
IV
CIELÍTO MBORAYHU
Allá va cielo y más cielo,
cielito che rembiayhu,
ella es un vivo lucero
oguejýva che moirũ.
Cielo, cielito y más cielo
cielito ko'ápe eju
acerca tu lenta mano
toguemi che vy'a'ỹ.
Ay cielo, cielo y más cielo
cielito yvygotyogua
he de apuñalar el mundo
rehóramo chehegui.
Cielito, cielo y más cielo
cielito resa mimbi
no me niegues la mirada
taikãmi ko che resay.
Cielo, cielito dichoso
cielito yvága poty
desde tu piel aromada
che ykére heñói vy'a.
Cielito de mis amores
cielito jojaha'ỹ
soy enteramente tuyo
che pytũ ru'ãmeve.
ENLACE AL POEMARIO EN CASTELLANO
DE MARIO RUBÉN ÁLVAREZ
"A FLOR DE AUSENCIA"
(Hacer click sobre la imagen)