AIMESEMI NENDIVE Péina ohasáma ro'y Ha ku mbyry'ái pota, Arakuéra iporãja, Y vy ha yvága ipoty Guyra'imimi ovy'aite, Opurahéi ha oveve; Ha che rohechaga'u, Añanduve mborayhu Ha aimesemi nendive. . Rejunga'u rehecha Ko'ã mba'e iporãitéva, Ndévente ahechaukaséva Ápe revy'a hağua. Mba'e piko reipota Amoite tetã guasúpe, Angaipaetaite ryrúpe Tekove vai apytépe. Eju ko ñu porãitépe Jaiko che tapyi pyahúpe. . Ko che rekoha guive (Ka' aguymi rembe'ýpe, Yvotyty ha yvatýpe). Jahecháne oñondive Amo kuarahyresẽ, Mba'eichaitépa iporã Oúvo ko'mbota. Ha osẽnguévo kuarahy Morotĩ ha pytãngy, Ñaimo'ãite nde rova. . Pyhareve asajemi Ñasẽva'erã jaguata: Jahecháne omimbipa. Ñu, ka' aguy ha arai; Ñahendúne urumimi Kokuere rupi oñe'ẽ Tu'ĩ, guyraũ, aka'ẽ, Chesyhasy, pykasu, Chiriko, ynambuguasu, Havía ha pitogue. . Asajekue, yvyra guýpe, Jaháne japytu'u Ha ñañemoĩ ñahendu Oñe'ẽrõ ñandeypýpe, Ñemihápe, ñanandýpe, Iñirũme jeruti. Ñahendúne avei chochĩ Oturuñe'ẽ asýrõ, Ikatúgui anga ombyasy Mbykyha hekovemi. . Ka'aru ro'ysã porã, Ku kuarahy oikepotápe Jahecháne jeikehápe Araikuéra pytãmba. Hesa'yju, overapa. Ha upégui okañy rire Ararapópe, amoite, Ñahendúne urutau Oğuahẽ vove pytũ Osapukái asyete. . Pyharekue ñasaindýpe, Ñahendu aja mombyry Hyapu mbeguemi ysyry Ochololóvo itatýpe Ñañoñuã hatãiténe, Ha nde apysápe ha'éne Che mborayhu tuichaha. Ha upéicha ñaime aja ¡Heta rojurupyténe! . Eju, che rembiayhumi, Oiko hağua añetehápe Ko che akãmente ko'ápe Akãvaígui rei Oikóvaichava jepi: Ojuajúriko aikose Che tapỹime nendive, Toryhápe,py'aguapýpe Ñaiméma guive ojoypýpe Naikotevẽi mba'eve. . Nderehe'ỹ ajejuhu. ¡Ndaikatúiko aipokuaa! Upe che py'ajuka Ha chemo'ãho guasu, Ñaimo'ãite urutau Hasẽ ramo ka' aguýpe Omombe'úvo jasýpe Ombyasýva pybare... Upéicha avei chave Ajahu che resaýpe. Eju, che tupãsymi, che mba'asy eipohãno Ani hağua anga amano Rohechasetégui aĩ. Chéko añeñandu vai, Che py'a rekotẽve Mbykýta nderehe'ỹ. ¡Che niko chetyre'ỹ Aĩ’ỹ ramo nendive! *. San José, 1919. Mandi'o. ** Desde 1870, la lucha del pueblo por la justicia se compatibilizaba con la inspiración poética que, en guaraní, respeta fielmente su romántica comunion con la selvática vida del pueblo. AIMESEMI NENDIVE. Le pide a su amada que abandone la ciudad, donde sólo se cosecha egoísmo y mezquindad, y vaya a compartir con él la dicha del amor, en comunión con la naturaleza. . Fuente: POESÍAS DEL PARAGUAY – ANTOLOGÍA DESDE SUS ORÍGENES. Realización y producción gráfica: ARAMÍ GRUPO EMPRESARIAL, Dirección de la obra: OSCAR DEL CARMEN QUEVEDO. Recopiladores y autores: RAÚL AMARAL, MARÍA BARRETO DE RAMÍREZ, AÍDA ORTÍZ DE CORONEL, ELA RAMONA SALAZAR S., RUDI TORGA/ Tel. (595-21) 373.594/ arami@rieder.net.py – Asunción/ Paraguay. 2005. 781 pp.).
Leyenda:
Solo en exposición en museos y galerías
Solo en exposición en la web
Colección privada o del Artista
Catalogado en artes visuales o exposiciones realizadas
Venta directa
Obra Robada
Buscador PortalGuarani.com de Artistas y Autores Paraguayos