EL GUARANI PARAGUAYO
Por TADEO ZARRATEA
El dialecto kario, base del guarani paraguayo, abarcaba por el año 1500 toda la margen izquierda del río Paraguay hasta el río Tevikuary, así como ambas riberas del río Paraná aproximadamente desde el Guaira hasta el territorio de los Agaces, a la altura de Rosario- Santa Fe, y con proyecciones hasta el Atlántico. Era un dialecto bien diferenciado en el contexto guarani, pero esa diferencia se acentuó con el contacto, la coexistencia y las interferencias idiomáticas con la lengua del conquistador, a partir de 1536.
A dichos factores se le sumaron posteriormente hechos como que el Paraguay independiente no se avino a asumir su condición de país bilingüe; instauró una política lingüística claramente castellanizante, que preservaba como lenguaje del poder el castellano e impulsaba la alfabetización de los niños indígenas y mestizos exclusivamente en castellano a través del entonces precario sistema educativo.
Sin embargo el guarani kario fue desarrollándose en la sombra, al margen del poder político y del sistema educativo en razón de que ambos involucraban a una minoría insignificante de la sociedad. Los niños mestizos mayoritariamente asumieron la lengua de la madre como medio de comunicación familiar y social. Unos pocos aprendieron la del padre, a través del poco extendido sistema de educación primario de dos o tres grados. Al desaparecer la etnia kario guarani, fagocitada por el mestizaje, quedó en sustitución de la misma la nueva etnia mestiza, la cual también es heredera de su lengua.
Así se explica porqué el pueblo paraguayo es el único pueblo no indígena que asumió una lengua indígena en América, y el guarani paraguayo el único idioma americano que ha alcanzado el privilegio de ser lengua oficial de un Estado soberano, junto con el castellano,en todo el territorio nacional.
Es un rasgo coherente que honra nuestra condición de pueblo americano. Hoy es la lengua más difundida en el Paraguay. Además de los paraguayos la hablan y usan como segunda lengua, las minorías culturales americanas, europeas y asiáticas.
Fuente digital: http://mbatovi.blogspot.com
Registro de enlace: Noviembre 2011
MBORIAHU (OBRA DE TADEO ZARRATEA)
Oiméva ndaje Tavapýpe aipo kompañía hérava Mokéte. Upéva ndaje ko la imboriahuvéva oĩva pe Rrókepe. Upépe jeko ndahi’ái avati ni kumanda, ndahapói mandi’o ni jety. La xentekuéra upepegua ndaje imboriahu apĩ pórke orresivi voi por erénsia la mboriahu. Mboriahu jyva ári voi onase ha upéicha jey omano, ha ohokuévo oheja jey iñemoñarekuérape mboriahu apĩ.
Ha la mboriahu vai niko heta mba’e vai ogueru ondive. Upéva ijehe voi oguereko la mbarete vai, pe karai ñe’ẽme ojeheróva “violencia”. Mboriahu apĩ oĩhápe oĩvaerã katuete ñe’ẽguyguy, mbarete vai, ñopichãi, ñohunga, ñorairõ, jokutu ha jojuka. Umíva hína mboriahu vai memby teete voi.
Upépe ndaje ojevivi gueteri voi ymaite guaréicha. Yma ñande gérra guasu opa ramóme jeko ojeiko asy raka’e ko ñane retãme. Upérõ ndaje la mboriahu apĩ oñekarama la tetã Paraguáire, ha ndaha’éi la gérra káusa katuete, térã noñemba’apóigui, síno pórke upe gérra pukukue javeve ou raka’e la séka. Hypa ndaje ysyrymimi oĩvéva. Opa ndaje kapi’ipe ñúme, ipirupa hapoite guive voi, ha upéicha rupi opa avei la vaka, ovecha ha opaichagua animal. Omanomba pirúgui. Nda’ipóri mandi’o, jety ni manduvi. Naránxa jepeve ipirupa. Ha upérõ raka’e oñepresenta el amígo mbokaja ha he’i: “péina ápe che aime”, ha ome’ẽ ho’o, ha’ỹi, hu’ã kyrỹi, hogue, ha opa ijyso la hi’upyrã. Upévare ñande paraguájo ñambojeroviava’erã la mbokaja. Péva hína la ñane retã sohtenehare. Ha’e’ỹ rire ho’aiteva’erãmo’ã ha oñehundiete.
Ha upérõ, ha upe guive ko’agãite peve Mokétepe ha heta hendápe gueteri, sykuéra ombokuarahy raẽ katuete la galléta ome’ẽ haguã imembykuérape. Pe 2, 3 dia remoĩ rire kuarahýpe niko pe galléta itáicha hatã. Che ahechava’ekue la mitã oñapipĩva la galléta atã pe hãimbíra huguypa peve. Isy he’i voi: la galléta hu’ũva ohasa ijuru ha ijahy’o rupi oñandu’ỹre. Upéicha avei ojapo so’o rehe. Araka’eve nombopupúiva hu’ũ meve. Vai vaieténte voi ombojy; ajevérõ lo mitã ombopuva’erã karretílla ho’u haguã so’o.
Upépe la mitãkuéra mante rei oñorairõ opa mba’e rehe rei. Pyharevete oñorairõva’erã ita, mbokaja jokaha rehe. Upéva opu’ã raẽvéva ojagarra, ha ku ndopoiséi chugui ojokapa mboyve opaite mbokaja’a oĩmíva. Opu’ã asajéva ohovaerã omyaña upévape oipe’apotávo chugui la ita/martíllo. Upépe oikóma la ñorairõ, ha ágã isykuéra ohóne ombyepoti mokõivépe. Upéicha okakuaa la mitã upépe.
Voietemi avei oñensaja mondarãre, pórke oñemondórõ galléta joguávo katuete ombosopeva’erã peteĩ, mokõi térã mbohapy; ha upéva rehe oñenupã, pórke la isykuéra oikuaa porã mboy hi’a gallétapa oike pe médio kílope, ha katuete oipapava’erã oguãhẽvo. Volíchope oho ramo oñemu, ñahendu ojeruréramo: un kuárto ka’a, médio kílo sakarõ, hyekueguasu un kuárto térã peteĩ ipokue.
Kuñakaraikuéra ogana la pláta ao jejohéipe térã kokue axéno jeka’apípe; manduvi ñemondorópe ha tareahápe. Omono’õ mandyju térã avati. Imembykuéra okaru porãmi taréa guasu jave mante voi, ha karu guasu oiko ramo añoite hyguãtã porã hikuái. Umíva umi taréa hína mandi’okyty, xiérra oikóva ehtánsiape, kochésa ojapóva umi itakuare’ẽva, térã orekóva ka’aty ombojy javérõ ka’a. Umícha jave ohua’ĩ voi vesinokuéra oĩháicha oporopytyvõvo ha mitãkuéra huguái rehe kuéra oho okaru porãmi.
Upéicha oiko la xénte. Opáicha rei ojeheka. Ha nda’ipóri jave taréa ha ndorekoietéramo hi’upyrã, oho visítape. Oho oñempaka pe óga axénope, nosemo’ãi voi oñekombida’ỹre. Umícha jave óga jára oiporu imba’ekuaa omondo haguã upe visíta hevijávape. Omoĩ typycha oakãvo okẽngupépe; ha umícha jave, jepe ohasa pukúma karu óra, mitãkuéra nde’iva’erãi: “mama, akaruséma”. Upéva oúva he’i, oñenupãvaerã katuete.
Tekotevẽko jaikuaami ko’ã mba’e. Jaikuaami mba’éichapa umi rresidénta omongakuaáraka’e imembykuéra. Umíva umi tiémpope ndaje ojehupi la so’okangue perõ gánchore yvate, ojepoi jey haguã tembi’u ko’ẽrõguápe; upévape oñemohyakuã so’o mi. Ha ka’aykue katu oñembokuarahy jey. Ojeporu jey jey, 4, 5 vése pe un máte ka’a. Ha upérõ avei raka’e oñepyrũ la xentekuéra ho’u la pira ko Paraguáipe; upe mboyve ndoje’úiva voi raka’e . Ha añeteva’erãko, pórke che chemitãrõ Jutýpe ne’ĩra gueteri oje’u pira. “Tapicha imboriahu apĩva rembi’únte upéva - he’ími che sy, ha ombojoapy – Che ndaikatuiete voi ahetũ, nambre; aníke perútei chéve ápe, ipyti’uete”. Ha la ka’avo katu, dioselopáge voi. Sevói añoite niko la verdurami ho’úva pe tapicha paraguái heko ymáva gueteri. Orevesinokuéra oikuaasejoámi mba’erãpa mama oñotỹ lechúga, tomáte ha rrepóllo. Che vállepe la tapicha ichúhkova he’ími voi: “chemboriahuréinte, péro la ka’avo nda’úvai; che ndaha’éi kavaju”. Ha namombyrýi ñande rapykuerépe oĩ hína ãva. Ko’agãite peve areko amígo he’íva chéve: “chekombida niko ja’u haguã asádo ha amo ipahápe re’ukase chéve ka’avo”.
Tuichaite mba’e niko la mboriahu vai. Reiméramo heseve niko ome’ẽ ndéve peteĩ sentimiénto ipartikulárva: ha’ete ku retĩva ndejehe; retĩ, rekyhyje, reñembyasy; ha michĩete ome’ẽ haguã ndéve py’a tyai; nereñedomináirõ ikatu nemorrenega, nembopochy, ha oiko ndehegui la rresentído, la rrenegádo, ha reike la ivaihápe. Ani haguã re’aite umívape, reñembesu’uarã ha ere ndejupe: pévako sapy’agua; asẽva’erã chugui; anichéne ã mba’e andu vai ipu’aka che rehe.
Ha la ivaivéva niko, hasyikoe pe mboriahu rãinguágui ñasẽ haguã. Resẽsérõ chugui remomba’apova’erã ne apytu’ũ ára ha pyhare ha reiporupaiteva’erã. Nopensáiva, nosẽiva upégui. Ha rejetu’uva’erã nde trraváxore kuarahy osẽ guive oike peve, ha re’aminihtrra porã va’erã umi reganamíva. Ha upéva javeve remongakuaava’erã avei ne korasõ ohayhu kuaa peve opaichagua yvypórape, pórke tapicha ipychi’ĩva nosẽi avei chugui. Umi tapicha imba’erakate’ỹva, ipojopýva, jepe ohupyty heta mba’e, umi ohupytymíva ndogosái. Ndaikatúi ogosa pórke ndosuperái la teko pychi’ĩ. Nosẽi chugui. Nombopyahúi heko. Sapy’ánte jahecha heta ipláta péro oiko mborihúicha. Umíva hína tapicha opytáva préso mboriahu rãinguápe. Ha umi tapicha omba’apo’ỹva katu jaikuaa voi, araka’eve nosẽmo’ãi, upéicha omanóta ha ohejáta iñemoñarépe peteĩ erénsia ipohýiva. Upévare ñañeha’ãva’erã ñamondoho pe kadéna péva. Anivétei oipykua ñane ñemoñarépe. Tove toso ñande pópe; ñane ndive topa. Ani jaheja erénsia ivaíva.
Ha katu niko péva ndopaihína ápe. Ko’ã ja’e ramóva oservi ñambovale haguã ñande jehe año, yvypóra háicha, persóna háicha; péro oime avei pe ñande ryru guasu, pe oje’éva chupe ehtruytúra sosial. Upéva avei oipykua mboriahúpe, okambu hy’aikuére. Upéva jaityvyrova’erã avei, péro niko upéva jajapova’erã oñondivepa. Upevarã jajohekava’erã, jajojuhuva’erã, ñañemoĩva’erã oñoñe’ẽme ha jaityvyro.
Heta oĩ tapicha omba’apova’ekue ixiel’ỹvaicha hekove pukukue javeve ha amo hekove apỹime ndorekóiva mba’evete. Umívagui oñemondapa pe imba’apo repykue; ojepe’a reipa chugui. Ha umíva umi mba’e apoha la jaipopeteva’erã pe poder polítiko rupive. La goviérno oñemoĩva’erã mboriahu ykére upevarã. Tapicha mba’apohára ovivi porã va’erã ko yvy apére, taha’e ha’éva itrraváxo. Imba’eva’erã itrravaxokue. Upéva ogarantisava’erã chupe el Ehtádo. Ogosava’erã imba’apo repykue. Péva va’erã la ñande léi. Ha nda’upeichamo’ãirõ na’isentídoi ko tetã. Marã jaipotáta peteĩ Paraguái ñande reko jopýva. Mba’erã ñamongarúta peteĩ Ehtádo omoĩ’ỹva xuhtísia imemby oñeha’ãvape; oipykuáva mboriahúpe. Mba’ére piko la omba’apóva oiko asýta ha omba’apo’ỹva oiko porãta. Nda’upevarãi ñane ramoikuéra ohekyiva’ekue pytagua poguýgui ko tetã. Ha’ekuéra oipotava’ekue ko tetã oiko ijehegui ha ijeheve ikatu kuaa haguãicha omoĩ ñande apytépe tekojoja, xuhtísia, ha py’aguapy, paz. He’i voi niko ñane retã purahéi guasu: “Ni opresores ni siervos alientan/ donde reinan unión e igualdad”. Upévako he’ise ñane ñe’ẽme: “Ndaikatúi oĩ oporohekojopýva ni ojehekojopýva/ oĩhápe joaju ha jojapa”. Ko tetã ñanembojoja porã ha’ára, oñakãrapu’ãva’erã umi tapicha oñeha’ãvéva ha opava’erã la mboriahu apĩ ñande apytépe.
Tadeo Zarratea
17 –II-13
ENLACE INTERNO A ESPACIO DE VISITA RECOMENDADA
EL IDIOMA GUARANÍ, BIBLIOTECA VIRTUAL en PORTALGUARANI.COM
(Hacer click sobre la imagen)