PURAHÉI ,
Poesías en guaraní de MIGUELÁNGEL MEZA
Ediciones TALLER
Kuatia nohẽ: Miguelángel Meza
ha José María Benítez ñangarekopyre
Ta'anga apoha: Josémángel
© 2001 PURAHÉI , MIGUELÁNGEL MEZA
Ojejapo 500 Ñe'ẽpoty ryru ko tenonde ñerenohéme.
OjejaPo Léi he'i háicha, N° 1328/ 98.
Ndaikatúi ojejejapo pehengue terãoĩhaichaite
ijára ome'ẽ'ỹre kuatiáre.
Ojejapopa ko aranduka.
Jasypateĩ 2001,
Kuatia mba'apóha
"VF Impresiones"
Paraguay - Paraguái
ÑE’ẼÑEPYRŨ
PURAHEIRÃPURAHÉI AÑETE
Miguelángel Meza ñe'ẽromomba'e ha rohayhúva, heta árama roha'arõroikóvo ko iñe'ẽpoty pyahu. Opyta vaekue ore py'ápe, oñemboapyka puku, oñemokunu'ũ, "Ita ha'eñoso", hembiapokue, ñe'ẽporavo pyre.
Heta oguero kirirĩrire, ogueru sapy'a ñandéve ko iñe'ẽroky pyahu. "Puraheirã" ombohéra, ha omombe'úvo chéve, ha'e kuri chupe:
"Puraheirã" ramo niko ñaimo'a remomichĩnungáva pe nerembiapokue.
Ha che mbovy'a ombohasáre herarã" Purahéi" uperiréma, jepe ahesa'ỹijo rire ko ñe'ẽpoty, ajuhu iporãañete "Purahéi", otorore syryry asýgui ñande apysápe, opurahéiguinte voi ñane korasõrembe'ýpe. Ha katu kóa purahéi puku, purahéi pypuku, purahéi rusúpe guarã. Ñanemonga'u mbaretéva, ñanemombáy hápe ñe'ẽrope jajái apytu'ũme. Opyta "Purahéi"
Miguelángel Meza omohu'ũha ombo apu'a ko ipurahéi, purahéi añetéicha. Ha ogueru upévo, purahéi iporãvéva ymáguare ryakuangue. Kangue Herréro ha Maidána, Félix Fernández ha Teodóro rapykuerépe, omono'õipy'ápe ha ombopyahu jey iñe'engue.
"Ka'aguy pyahére hemóiva oúvo purahéi memby..." hei Miguelángel peteĩiñe'ẽpotýpe. Ka'aguy pytũgui ogueru vaicha añete iñe'ẽpypuku ko kuimba'e. Ka'aguy ñe'ẽvaicha, iñe'ẽme oúva.
Purahéi puku, oñembyesa'íva ñandéve guarãheta purahéipe, kóa. Oguerohorývo opa ipotýva pe heko jerére. Oguerombyasývo mboriahu yuhéi. Ogueromandu'ávo ñane apytu'ũme oke kirirĩva.
Purahéi ipoty jekáva ñande resápe, kóa. Hi aju ha omohe'ẽrasáva ñande juru ñamo ñe'enguévo. Ombopyahu ha ombopiro'y jeýva ñane ñe'ẽ. Opo'ẽva amo ñane mandu'a ruguápe ha upégui ojara ñe'ẽañete ñanembo hetia'e jeýva, ñe'ẽreita apytépe.
He'i háicha Miguelángel ko purahéipe: "Mandu'a syry péicha otykýrõ, hi'ãaguapy ha napu'ãvéi..."
Susy Delgado
PURAHÉI
MIGUELÁNGEL MEZA
MITÃKUÑAMI
Mitãkuñami Tupãresay;
Mba'e rembyasy, aje nerasẽ?
Oimépa mba'e ho'a nde kyvy,
terãiko yvy oime ipyahẽ.
Kuehe reguejy ykua reikumby,
ahecha tory nderesá jykýi
Aĝa chemondyi ! Ape reguapy
umi amangy nderesa hekýi.
Mitãkuñami, che ñe'ãhyku.
Ani ne'ãmbu,.. ikatu apa.
Oiméiko ho'a nderoga, neirũ,
terãipiru neangapýpegua.
Kuehe jepe'a nakãohetũ.
Reju, nepyambu, torýpe reja,
ha ágãre'a. Tesay sunu.
¡Epu'ãeju tory jaheka!
MBORAYHU KU’I
Amarayviky, pire ku'ipáva oguerojohéi;
ha ndokepavéi, mbaraka jykýicha oyvytu pepy.
Ojayvy tayhu omboguy tyakuãoike ha upéi
iku'ipaitégui, ojehekañy hayvívo jey.
Mainumby heta omumu sysýi inimbo veráre.
Kusuvi okáre ombyapajeréi manduju kytã.
Opupu pytãkuarahy ruguy hovy sa'ỹikuáre
mainumby mymbáre iku'i myasãivo
mborayhu retã.
Oveve kangy panambi pekuãysyry no'õre
yryakuãñenóre oipyso hetávo ipepo rendy.
Jey oguyguy ára verasy mborayhu ko'õre,
panambi pepóre oñemomihĩvo yjára memby.
Mboriahu puka sapukái puku oikutu kokuére
ka'aru jerére kuarahy jykýivo sa'yju pytã.
Oñapamona mborayhu ku'i tapýĩpepopẽre
mboriahu kanguére ojupipaitévo hogaygua puka.
TRES FRONTERAS
Kuarahy resẽ, imbojeguakávo reiméva.
Aime hágui che, rohechaga'u mombyry.
Mayma nemonde, jasy kuigueta ha'etéva
ára tykyre, remyeñóimiva, yvoty.
Omyasãi tory heta panambi omoirũva
nde yvu syry, pacholi meme, ojeka,
opo, opoñy ojepovyvy ku oúvare
ojehe'ase, omoirũhaguã, Parana.
Che momandu'a mokõi kypy'y nemba'éva,
peñemongeta ñemi, ha'ete, che hegui.
He'õvéva ita ro'ysãpa'ũgui osẽva
kulantrilloita, amambái ryke, avei.
Che mbarakami, oñesupehẽ, nemyangéma;
mondori ñami, sãgui otyky, nemboy'u;
chendive oĩ, ndeypýpe roja, vokói véma
roikũmby haguã, remohemby páva, joayhu.
PURAHÉI
Ysapyresa ojapajeréi nakãrague kuáre
okañyse háre ñe'ẽñemimbýicha, ykua pukavy.
Purahéi aky opururũmbama ymymba rováre.
Hi'ãgui ne'ãre, cheicha, pytũmbývo, ojepovyvy.
Mitãñembyasýicha ojetepoka chekéra mbytére
ka'guy pyahẽre hemóiva oúvo, purahéi memby.
Ojetekyty mborayhu mombúvo pytũmby jerere,
rohecha haguére, ndaho'i setégui, yvága kamby.
Toĝuahẽjey chepytu hayvíva, nderéra okáre
ono'õhaĝuáre jasy y'uhéipe, eichu syry.
Mbegue toguejy okukúi ñemíva panambi ypáre,
chendive, ne'ãre, ojeo je'óvo purahéi aky
MBYJU'I
Mbyju'i tupãrymbami changajára.
Ama'ẽndejuharapére, mombyry.
Ohua'ĩyvyra mimi poty ára,
pya'ete aha'arõite nde jevy.
Ñu porãnde vevémiha hyakuãvúma.
Osoro panambi no'õ, oñuã.
Oipeka yvy potyrãoguerúma
y je'o - ko yvytu no'õ-, neirũrã.
Chendive che ãhoveve cheirũhára,
añandu tuicha nderayhu, y memby.
Aguĩete vaicha pytuhẽÑandejara.
Y apenu oyvytugueru, oguejy.
Mbyju'i nde pepo hai ja rejúma.
Rohayhu. Che moakãnundu nde puka.
Jukeri omboty ñemi oñanduma
reipeju, re'a, rey'u ha reja.
YPA PURAHÉI
Ahecha veráva ita apytére,
hyapu pyahumíva pe kuñataĩ.
Oke vaicha hína ipyko'ẽháre
ha héra ygáucha: Ypakarai.
Oveve sa'íva yvytu pepóre
okapu haguégui ono'õ, ykua.
Purahéi hatãva hasãi yvyetére
omosarambívo, ku ñe'ẽypa.
Ndosovéi opáre techaramombýgui.
Oke yruguápe TupãGuarani.
Ohecha iképe itaita ru'ãre
ojapajeréirõYpakarai.
Purahéi potĩva ojupi syrýĩvo
oveve pokóvo yvága rupa.
Ohecha iképe, joayhu porãvégui,
nomuenyhetéipa pe ko'ẽmbota.
AJEVÝTA GUYRAMI
Aníkena guyrami ñembyasýpe repyta.
Anítei ne'angata ni reñohẽtesay.
Amyeñói ko yvoty, hyakuãngue nemba'erã.
Chugui rey'u haĝua, oujave vy'a'ỹ.
Aimevove mombyry, aĝui jeýnte aiméta.
Ndeképe jepi asẽta amoi'rũnepytuhẽ.
Esapymi upe jave torohetũneñe'ãme
eñoña nde áva kuápe, ko yvoty nemba'e.
Ndaipotáinte nerasẽ, aju jeýta ndeypýpe
nderekoha ka'aguýpe arúvo ndéve tory.
Aipota ndepukavy, arahase ahahápe.
Ajujeýta ko'ápe anichéne che kangy.
Oime jave ñasaindy, nderesape mbyja kuéra;
mbegue tahenói nderéra, terehendu nañoite.
Hesakãmbávo ko'ẽtoja nemomarandúva,
nemombáyrãamboúva, guyrami korochire.
PYHARE POTY
Pyhare poty ovetãrovái rema'ẽjekóva;
kuñami saite chepojái muñávo regue chehegui.
Repuka'imi mbyja sa'i kuáre, vaicha cherenóiva,
pyhare pytũre apo ñemoñávo, apáy mbegumi.
Mbora'e hayvínte mandu'a hakuáva chekéra mbytére
ombokua haguãicha ta'arõokára, mba'e potapy.
Oimétaiko che peichante apáta tyre'ỹjerere
ajeve cheképe che'ãku'i'óva, pyhare poty.
Ovetãrovái, mbyja ypytũ, resavi savíva,
kueheve yma neñotỹchesãre, nemyeñói pirĩ.
Myja sa'i kuágui eñemo'aguĩna repukaminíva
ko'ãivaíva na jahecha'ỹnte, ñañemomirĩ.
Kuñami saite, pyhare pytúre ha'emívo ndéve
taiporu vera jatyta guatáre ku mbyjarendy.
Cheképe jeýma aike mbeguemi rohechasevére.
Jepémo pytũ, rohayhu porãpyhare poty.
HAYVI KO'Ẽ
Hayvi ko'ẽ. Yvy pyahẽ. Ñembyasyry
ku'kue'a heta hasãi. Oga tuja
itujave vaicha ohóvo ha ñanandy
osẽokáre, osẽtapére, chepykuapa.
Yma pytu péicha ko'érõ, ãngapykúa.
Yma vy'a hendy, ogue. Oñemombe
mandu'aty. Ñemo'ãite otĩrasáva
tape po'i, rypýi, joasa, rakã'ikue.
Ko'ẽakỹomohe'õva yvy pire,
ñemo'ãite y hu'itĩ, yvaga ry.
Yma ro'y ombo jehýi kupy pere.
Mitãpiru ykua rapére. Hy'akua y.
Hayvi ko'ẽ. Ta'eñoite kunu'ũpy.
Na pu'ãséi ani ogue ãmono'õ.
Y josopy. Yrupẽguy. kangy mbyasy.
Kyhyjevýpe, otytyise, che korasõ.
KERAYVOTY
Ahecha che képe yvytu tyai ñande pykuapáva
ojehekyipárõ, yjoko syrývaicha ha'ete oho.
Ysatĩjajáiva oguahẽ, omýi, vígrio ku'ipávape
ojogua ojáva yvytu pyahu. Képente piko ?
Gua'úko opa aña ha monda poguasu rendáre.
Che képe aime arai pa'ũre avevýi, aha.
Hesakãpaite gua'u arapy yvy ha opáre.
Pytũaheka ha ni pohãguãpa oime opyta.
Gua'úko opa aña ha monda mboriahu rendáre
ha tesãi ryjúi yvy tuicha háre ojaho'ipa.
Che képe gua'u opa ñorairõ. Ha yvy jerére
po juaju ha páy, ñoañuã, po'a; hi'a ha heta.
Ahecha che képe ko'ẽraviju kapi'ipe'ýicha
oku'e ku'érõha pire pirĩre opoñỹ, opo.
Yvate, yvy, po'i, poguasu, vaicha peteĩcha.
Ko kerayvoty omyenyhẽte ko che korasõ.
MOKÕI
MOKÔI (1)
Panambi veve
ñuhovýre kõi,
yrymba renói
oveve jera.
Ñu jára rymba
yvytu remói;
panambi mokõi
eíra reka.
Tahýi kupykue
yvyty mboguy
opo opoñy
tembi'u reka.
Tahýi rerekua
ojepukavy
ome'ẽteidy
teko irũrã.
MOKÔI (2)
Oveve hasa
mokõi pykasu.
Ohai vytu,
vaicha pytuhẽ.
Ojave juehe
pepo mindu'u,
vaicha japenu
okañy mboyve.
Ysyry puka
yvyry je'ói
ysyrýndie kõi
yvytu para.
Tupãpyrũha
yvyty henói
ysyrýndie kõi
Tupãpyturã.
MOKÔI (3)
Togue pojei
ka'aguýre kõi
pukápe ndosói
opopo para.
Oryrýi pyta
togue ñohenói
vaicha oje'ói
oguejy haguã.
Mokõi myjami
oma'ẽjoyvy,
osavi rory;
oma'ẽhatã.
Mokõive oja,
vaicha ñembyasy;
ñami ysapy
kóga y'urã.
MOKÔI (4)
Oysyry peka
ka'aguy pire
opopo rire
oitakua hasa.
Osẽirũrã
syry ambue,
mokõive ñehẽ
ojogueraha.
Ysapy resa
oryrýi michĩ;
iñakuruchĩ
ka'avo muña.
Ho'a jepykua,
vaicha kambuchi
oñehẽñemi
hese irũrã.
MOKÔI (5)
Ama raviju
osẽñemi. O-
kañy ñeno'õ
yvy mongu'e.
Taviju miẽ
oja jejoso,
vaicha kane'õ
oñembojere.
Kyvu rembyre
angu'a mbyky
popo syryry
ojapajeréi.
Kyvury johéi
yvytu syry
angu'a guejy
kyvu purahéi.
MOKÔI (6)
Pysã'i kuña
iñakuruchĩ,
aóre cha'ĩ
pysãmenarã;
pysãkoĩ- rupa-
re ojoryrýi,
mokoĩve sysýi
pytu'úmarã.
Ho'a pochara
pakova pire
mbohyru rire
juru useha,
ho'a muñarã
pire ambue
ojeko juehe...
ipiru, ikã.
MOKÔI (7)
Mitãku'iju
kuimba'e jevy
kuña gueviry
mitãmi ku'e.
Mokõi pytuhẽ
yta'i popo,
teko mono'õ-
vo mitãmokõi.
Mymyi'i mokõi
pire jeheréi.
Pukápe ndokéi
jesu'u ku'i.
Mymyi'i ryrýi-
gui amarayvi.
Pire mongu'i
mymýi'i rypýi.
TECHAUKAHA
Ñe'ẽñepyrũ
PURAHEI
Mitãmi pojái
Miatãkuñami
Mborayhu ku'i
Ani rejepy'apy
Arasa poty
3 frontéra
Purahéi
Alteña
Panambimi
Mbyju'i
Ypa purahéi
Tataypýpe
Kuña otĩ
Ajevýta guyrami
Pyhare poty
Yvytu pirĩ
Panambi para
Yvytu ñe'ẽ
Asaje tini
Yvytu syry
Yvoty blanca
Ne pore'ỹme
Juasy'y guype
Kokueséro
Oñondivepa
Oga tyky
Ayvi ko'ẽ
Kera yvoty
Mandu'a syry
Tesakã
Ko'ẽmba
Yva he'ẽndy
Ykua angu'a
Che képe guarére
Ryke'y
Ñembyasýpe
Mborayhu
Ysyry vera
Ayvu syry
Kuarahy rata
Aka'ẽpara
Guyra kampána
Yrupe veve
MOKÕI
Mokõi (1)
Mokõi (2)
Mokõi (3)
Mokõi (4)
Mokõi (5)
Mokõi (6)
Mokõi (7)
ENLACE INTERNO A ESPACIO DE VISITA RECOMENDADA
EL IDIOMA GUARANÍ, BIBLIOTECA VIRTUAL en PORTALGUARANI.COM
(Hacer click sobre la imagen)