PortalGuarani.com
Inicio El Portal El Paraguay Contáctos Seguinos: Facebook - PortalGuarani Twitter - PortalGuarani Twitter - PortalGuarani
MIGUELÁNGEL MEZA

  PURAHÉI, 2001 - Poesías en guaraní de MIGUELÁNGEL MEZA


PURAHÉI, 2001 - Poesías en guaraní de MIGUELÁNGEL MEZA

PURAHÉI ,

Poesías en guaraní de MIGUELÁNGEL MEZA

Ediciones TALLER

 

Kuatia nohẽ: Miguelángel Meza

ha José María Benítez ñangarekopyre

Ta'anga apoha: Josémángel

 

© 2001 PURAHÉI , MIGUELÁNGEL MEZA

Ojejapo 500 Ñe'ẽpoty ryru ko tenonde ñerenohéme.

OjejaPo Léi he'i háicha, N° 1328/ 98.

Ndaikatúi ojejejapo pehengue terãoĩhaichaite

ijára ome'ẽ'ỹre kuatiáre.

Ojejapopa ko aranduka.

Jasypateĩ 2001,

Kuatia mba'apóha

"VF Impresiones"

Paraguay - Paraguái

 

ÑE’ẼÑEPYRŨ

PURAHEIRÃPURAHÉI AÑETE

Miguelángel Meza ñe'ẽromomba'e ha rohayhúva, heta árama roha'arõroikóvo ko iñe'ẽpoty pyahu. Opyta vaekue ore py'ápe, oñemboapyka puku, oñemokunu'ũ, "Ita ha'eñoso", hembiapokue, ñe'ẽporavo pyre.

Heta oguero kirirĩrire, ogueru sapy'a ñandéve ko iñe'ẽroky pyahu. "Puraheirã" ombohéra, ha omombe'úvo chéve, ha'e kuri chupe:

"Puraheirã" ramo niko ñaimo'a remomichĩnungáva pe nerembiapokue.

Ha che mbovy'a ombohasáre herarã" Purahéi" uperiréma, jepe ahesa'ỹijo rire ko ñe'ẽpoty, ajuhu iporãañete "Purahéi", otorore syryry asýgui ñande apysápe, opurahéiguinte voi ñane korasõrembe'ýpe. Ha katu kóa purahéi puku, purahéi pypuku, purahéi rusúpe guarã. Ñanemonga'u mbaretéva, ñanemombáy hápe ñe'ẽrope jajái apytu'ũme. Opyta "Purahéi"

Miguelángel Meza omohu'ũha ombo apu'a ko ipurahéi, purahéi añetéicha. Ha ogueru upévo, purahéi iporãvéva ymáguare ryakuangue. Kangue Herréro ha Maidána, Félix Fernández ha Teodóro rapykuerépe, omono'õipy'ápe ha ombopyahu jey iñe'engue.

"Ka'aguy pyahére hemóiva oúvo purahéi memby..." hei Miguelángel peteĩiñe'ẽpotýpe. Ka'aguy pytũgui ogueru vaicha añete iñe'ẽpypuku ko kuimba'e. Ka'aguy ñe'ẽvaicha, iñe'ẽme oúva.

Purahéi puku, oñembyesa'íva ñandéve guarãheta purahéipe, kóa. Oguerohorývo opa ipotýva pe heko jerére. Oguerombyasývo mboriahu yuhéi. Ogueromandu'ávo ñane apytu'ũme oke kirirĩva.

Purahéi ipoty jekáva ñande resápe, kóa. Hi aju ha omohe'ẽrasáva ñande juru ñamo ñe'enguévo. Ombopyahu ha ombopiro'y jeýva ñane ñe'ẽ. Opo'ẽva amo ñane mandu'a ruguápe ha upégui ojara ñe'ẽañete ñanembo hetia'e jeýva, ñe'ẽreita apytépe.

He'i háicha Miguelángel ko purahéipe: "Mandu'a syry péicha otykýrõ, hi'ãaguapy ha napu'ãvéi..."

Susy Delgado

 

 

 

PURAHÉI

 

MIGUELÁNGEL MEZA

 

 

MITÃKUÑAMI

 

Mitãkuñami Tupãresay;

Mba'e rembyasy, aje nerasẽ?

Oimépa mba'e ho'a nde kyvy,

terãiko yvy oime ipyahẽ.

 

Kuehe reguejy ykua reikumby,

ahecha tory nderesá jykýi

Aĝa chemondyi ! Ape reguapy

umi amangy nderesa hekýi.

 

Mitãkuñami, che ñe'ãhyku.

Ani ne'ãmbu,.. ikatu apa.

Oiméiko ho'a nderoga, neirũ,

terãipiru neangapýpegua.

 

Kuehe jepe'a nakãohetũ.

Reju, nepyambu, torýpe reja,

ha ágãre'a. Tesay sunu.

¡Epu'ãeju tory jaheka!

 

 

MBORAYHU KU’I

 

Amarayviky, pire ku'ipáva oguerojohéi;

ha ndokepavéi, mbaraka jykýicha oyvytu pepy.

Ojayvy tayhu omboguy tyakuãoike ha upéi

iku'ipaitégui, ojehekañy hayvívo jey.

 

Mainumby heta omumu sysýi inimbo veráre.

Kusuvi okáre ombyapajeréi manduju kytã.

Opupu pytãkuarahy ruguy hovy sa'ỹikuáre

mainumby mymbáre iku'i myasãivo

mborayhu retã.

 

Oveve kangy panambi pekuãysyry no'õre

yryakuãñenóre oipyso hetávo ipepo rendy.

Jey oguyguy ára verasy mborayhu ko'õre,

panambi pepóre oñemomihĩvo yjára memby.

 

Mboriahu puka sapukái puku oikutu kokuére

ka'aru jerére kuarahy jykýivo sa'yju pytã.

Oñapamona mborayhu ku'i tapýĩpepopẽre

mboriahu kanguére ojupipaitévo hogaygua puka.

           

 

TRES FRONTERAS

 

Kuarahy resẽ, imbojeguakávo reiméva.

Aime hágui che, rohechaga'u mombyry.

Mayma nemonde, jasy kuigueta ha'etéva

ára tykyre, remyeñóimiva, yvoty.

 

Omyasãi tory heta panambi omoirũva

nde yvu syry, pacholi meme, ojeka,

opo, opoñy ojepovyvy ku oúvare

ojehe'ase, omoirũhaguã, Parana.

 

Che momandu'a mokõi kypy'y nemba'éva,

peñemongeta ñemi, ha'ete, che hegui.

He'õvéva ita ro'ysãpa'ũgui osẽva

kulantrilloita, amambái ryke, avei.

 

Che mbarakami, oñesupehẽ, nemyangéma;

mondori ñami, sãgui otyky, nemboy'u;

chendive oĩ, ndeypýpe roja, vokói véma

roikũmby haguã, remohemby páva, joayhu.

 

 

PURAHÉI

 

Ysapyresa ojapajeréi nakãrague kuáre

okañyse háre ñe'ẽñemimbýicha, ykua pukavy.

Purahéi aky opururũmbama ymymba rováre.

Hi'ãgui ne'ãre, cheicha, pytũmbývo, ojepovyvy.

 

Mitãñembyasýicha ojetepoka chekéra mbytére

ka'guy pyahẽre hemóiva oúvo, purahéi memby.

Ojetekyty mborayhu mombúvo pytũmby jerere,

rohecha haguére, ndaho'i setégui, yvága kamby.

 

Toĝuahẽjey chepytu hayvíva, nderéra okáre

ono'õhaĝuáre jasy y'uhéipe, eichu syry.

Mbegue toguejy okukúi ñemíva panambi ypáre,

chendive, ne'ãre, ojeo je'óvo purahéi aky

 

 

MBYJU'I

 

Mbyju'i tupãrymbami changajára.

Ama'ẽndejuharapére, mombyry.

Ohua'ĩyvyra mimi poty ára,

pya'ete aha'arõite nde jevy.

 

Ñu porãnde vevémiha hyakuãvúma.

Osoro panambi no'õ, oñuã.

Oipeka yvy potyrãoguerúma

y je'o - ko yvytu no'õ-, neirũrã.

 

Chendive che ãhoveve cheirũhára,

añandu tuicha nderayhu, y memby.

Aguĩete vaicha pytuhẽÑandejara.

Y apenu oyvytugueru, oguejy.

 

Mbyju'i nde pepo hai ja rejúma.

Rohayhu. Che moakãnundu nde puka.

Jukeri omboty ñemi oñanduma

reipeju, re'a, rey'u ha reja.

 

 

YPA PURAHÉI

 

Ahecha veráva ita apytére,

hyapu pyahumíva pe kuñataĩ.

Oke vaicha hína ipyko'ẽháre

ha héra ygáucha: Ypakarai.

 

Oveve sa'íva yvytu pepóre

okapu haguégui ono'õ, ykua.

Purahéi hatãva hasãi yvyetére

omosarambívo, ku ñe'ẽypa.

 

Ndosovéi opáre techaramombýgui.

Oke yruguápe TupãGuarani.

Ohecha iképe itaita ru'ãre

ojapajeréirõYpakarai.

 

Purahéi potĩva ojupi syrýĩvo

oveve pokóvo yvága rupa.

Ohecha iképe, joayhu porãvégui,

nomuenyhetéipa pe ko'ẽmbota.

 

 

AJEVÝTA GUYRAMI

 

Aníkena guyrami ñembyasýpe repyta.

Anítei ne'angata ni reñohẽtesay.

Amyeñói ko yvoty, hyakuãngue nemba'erã.

Chugui rey'u haĝua, oujave vy'a'ỹ.

 

Aimevove mombyry, aĝui jeýnte aiméta.

Ndeképe jepi asẽta amoi'rũnepytuhẽ.

Esapymi upe jave torohetũneñe'ãme

eñoña nde áva kuápe, ko yvoty nemba'e.

 

Ndaipotáinte nerasẽ, aju jeýta ndeypýpe

nderekoha ka'aguýpe arúvo ndéve tory.

Aipota ndepukavy, arahase ahahápe.

Ajujeýta ko'ápe anichéne che kangy.

 

Oime jave ñasaindy, nderesape mbyja kuéra;

mbegue tahenói nderéra, terehendu nañoite.

Hesakãmbávo ko'ẽtoja nemomarandúva,

nemombáyrãamboúva, guyrami korochire.

 

 

PYHARE POTY

 

Pyhare poty ovetãrovái rema'ẽjekóva;

kuñami saite chepojái muñávo regue chehegui.

Repuka'imi mbyja sa'i kuáre, vaicha cherenóiva,

pyhare pytũre apo ñemoñávo, apáy mbegumi.

 

Mbora'e hayvínte mandu'a hakuáva chekéra mbytére

ombokua haguãicha ta'arõokára, mba'e potapy.

Oimétaiko che peichante apáta tyre'ỹjerere

ajeve cheképe che'ãku'i'óva, pyhare poty.

 

Ovetãrovái, mbyja ypytũ, resavi savíva,

kueheve yma neñotỹchesãre, nemyeñói pirĩ.

Myja sa'i kuágui eñemo'aguĩna repukaminíva

ko'ãivaíva na jahecha'ỹnte, ñañemomirĩ.

 

Kuñami saite, pyhare pytúre ha'emívo ndéve

taiporu vera jatyta guatáre ku mbyjarendy.

Cheképe jeýma aike mbeguemi rohechasevére.

Jepémo pytũ, rohayhu porãpyhare poty.

 

 

 

HAYVI KO'Ẽ

 

Hayvi ko'ẽ. Yvy pyahẽ. Ñembyasyry

ku'kue'a heta hasãi. Oga tuja

itujave vaicha ohóvo ha ñanandy

osẽokáre, osẽtapére, chepykuapa.

 

Yma pytu péicha ko'érõ, ãngapykúa.

Yma vy'a hendy, ogue. Oñemombe

mandu'aty. Ñemo'ãite otĩrasáva

tape po'i, rypýi, joasa, rakã'ikue.

 

Ko'ẽakỹomohe'õva yvy pire,

ñemo'ãite y hu'itĩ, yvaga ry.

Yma ro'y ombo jehýi kupy pere.

Mitãpiru ykua rapére. Hy'akua y.

 

Hayvi ko'ẽ. Ta'eñoite kunu'ũpy.

Na pu'ãséi ani ogue ãmono'õ.

Y josopy. Yrupẽguy. kangy mbyasy.

Kyhyjevýpe, otytyise, che korasõ.

 

 

KERAYVOTY

 

Ahecha che képe yvytu tyai ñande pykuapáva

ojehekyipárõ, yjoko syrývaicha ha'ete oho.

Ysatĩjajáiva oguahẽ, omýi, vígrio ku'ipávape

ojogua ojáva yvytu pyahu. Képente piko ?

 

Gua'úko opa aña ha monda poguasu rendáre.

Che képe aime arai pa'ũre avevýi, aha.

Hesakãpaite gua'u arapy yvy ha opáre.

Pytũaheka ha ni pohãguãpa oime opyta.

 

Gua'úko opa aña ha monda mboriahu rendáre

ha tesãi ryjúi yvy tuicha háre ojaho'ipa.

Che képe gua'u opa ñorairõ. Ha yvy jerére

po juaju ha páy, ñoañuã, po'a; hi'a ha heta.

 

Ahecha che képe ko'ẽraviju kapi'ipe'ýicha

oku'e ku'érõha pire pirĩre opoñỹ, opo.

Yvate, yvy, po'i, poguasu, vaicha peteĩcha.

Ko kerayvoty omyenyhẽte ko che korasõ.

 

 

MOKÕI

 

MOKÔI (1)

 

Panambi veve

ñuhovýre kõi,

yrymba renói

oveve jera.

Ñu jára rymba

yvytu remói;

panambi mokõi

eíra reka.

 

Tahýi kupykue

yvyty mboguy

opo opoñy

tembi'u reka.

Tahýi rerekua

ojepukavy

ome'ẽteidy

teko irũrã.

 

MOKÔI (2)

 

Oveve hasa

mokõi pykasu.

Ohai vytu,

vaicha pytuhẽ.

Ojave juehe

pepo mindu'u,

vaicha japenu

okañy mboyve.

 

Ysyry puka

yvyry je'ói

ysyrýndie kõi

yvytu para.

Tupãpyrũha

yvyty henói

ysyrýndie kõi

Tupãpyturã.

 

MOKÔI (3)

 

Togue pojei

ka'aguýre kõi

pukápe ndosói

opopo para.

Oryrýi pyta

togue ñohenói

vaicha oje'ói

oguejy haguã.

 

Mokõi myjami

oma'ẽjoyvy,

osavi rory;

oma'ẽhatã.

Mokõive oja,

vaicha ñembyasy;

ñami ysapy

kóga y'urã.

 

MOKÔI (4)

 

Oysyry peka

ka'aguy pire

opopo rire

oitakua hasa.

Osẽirũrã

syry ambue,

mokõive ñehẽ

ojogueraha.

 

Ysapy resa

oryrýi michĩ;

iñakuruchĩ

ka'avo muña.

Ho'a jepykua,

vaicha kambuchi

oñehẽñemi

hese irũrã.

 

MOKÔI (5)

 

Ama raviju

osẽñemi. O-

kañy ñeno'õ

yvy mongu'e.

Taviju miẽ

oja jejoso,

vaicha kane'õ

oñembojere.

 

Kyvu rembyre

angu'a mbyky

popo syryry

ojapajeréi.

Kyvury johéi

yvytu syry

angu'a guejy

kyvu purahéi.

 

MOKÔI (6)

 

Pysã'i kuña

iñakuruchĩ,

aóre cha'ĩ

pysãmenarã;

pysãkoĩ- rupa-

re ojoryrýi,

mokoĩve sysýi

pytu'úmarã.

 

Ho'a pochara

pakova pire

mbohyru rire

juru useha,

ho'a muñarã

pire ambue

ojeko juehe...

ipiru, ikã.

 

MOKÔI (7)

 

Mitãku'iju

kuimba'e jevy

kuña gueviry

mitãmi ku'e.

Mokõi pytuhẽ

yta'i popo,

teko mono'õ-

vo mitãmokõi.

 

Mymyi'i mokõi

pire jeheréi.

Pukápe ndokéi

jesu'u ku'i.

Mymyi'i ryrýi-

gui amarayvi.

Pire mongu'i

mymýi'i rypýi.

 

 

TECHAUKAHA

Ñe'ẽñepyrũ

PURAHEI

Mitãmi pojái

Miatãkuñami

Mborayhu ku'i

Ani rejepy'apy

Arasa poty

3 frontéra

Purahéi

Alteña

Panambimi

Mbyju'i

Ypa purahéi

Tataypýpe

Kuña otĩ

Ajevýta guyrami

Pyhare poty

Yvytu pirĩ

Panambi para

Yvytu ñe'ẽ

Asaje tini

Yvytu syry

Yvoty blanca

Ne pore'ỹme

Juasy'y guype

Kokueséro

Oñondivepa

Oga tyky

Ayvi ko'ẽ

Kera yvoty

Mandu'a syry

Tesakã

Ko'ẽmba

Yva he'ẽndy

Ykua angu'a

Che képe guarére

Ryke'y

Ñembyasýpe

Mborayhu

Ysyry vera

Ayvu syry

Kuarahy rata

Aka'ẽpara

Guyra kampána

Yrupe veve

MOKÕI

Mokõi (1)

Mokõi (2)

Mokõi (3)

Mokõi (4)

Mokõi (5)

Mokõi (6)

Mokõi (7)

 

 

 

 

 

ENLACE INTERNO A ESPACIO DE VISITA RECOMENDADA

EL IDIOMA GUARANÍ, BIBLIOTECA VIRTUAL en PORTALGUARANI.COM


(Hacer click sobre la imagen)

 





Bibliotecas Virtuales donde se incluyó el Documento:
EDICIONES
EDICIONES TALLER
LIBROS,
LIBROS, ENSAYOS y ANTOLOGÍAS DE LITERATURA PA
IDIOMA
IDIOMA GUARANÍ - POESÍAS - MÚSICAS - ESTUDIOS...



Leyenda:
Solo en exposición en museos y galerías
Solo en exposición en la web
Colección privada o del Artista
Catalogado en artes visuales o exposiciones realizadas
Venta directa
Obra Robada




Buscador PortalGuarani.com de Artistas y Autores Paraguayos

 

 

Portal Guarani © 2024
Todos los derechos reservados, Asunción - Paraguay
CEO Eduardo Pratt, Desarollador Ing. Gustavo Lezcano, Contenidos Lic.Rosanna López Vera

Logros y Reconocimientos del Portal
- Declarado de Interés Cultural Nacional
- Declarado de Interés Cultural Municipal
- Doble Ganador del WSA