MÁXIMO WILFRIDO ACOSTA RUIZ DIAZ

Foto de MÁXIMO WILFRIDO ACOSTA RUIZ DIAZ
Nacimiento:
18 de Noviembre de 1953

TATÁPE GUARÃ, 2009 - Poesías en Guaraní de WILFRIDO ACOSTA

situación
TATÁPE GUARÃ, 2009 - Poesías en Guaraní de WILFRIDO ACOSTA

TATÁPE GUARÃ, 2009


Poesías en Guaraní de WILFRIDO ACOSTA


Tapa: WALTER SALDÍVAR


© WILFRIDO ACOSTA


© Arandurã Editorial


Telefax (595 21) 214 295


Asunción - Paraguay


2009 (62 páginas).


.


a mi familia


y en especial a


Fátima y Stefi


las que van llenando


el pequeño espacio


de mi hogar.

Al Ing. Agr. Sergio Cantero,


por el apoyo desinteresado


en difundir lo nuestro.



PRÓLOGO

Idioma rico, el guaraní. Extraído de la selva y acrecentado al calor de las fogatas. Refleja lo que la vida integra en valores y pensamientos.


Es más; es lengua polisintética. Que crea sus materiales de manera concentrada. Así, una sola palabra puede y condiciona el vasto espectro de lo filosófico.


Acaso, y casi siempre, evita ahogarse en el pantanal de los adjetivos. Dice, razona, congela la fantasía. Posee una fuerza inusitada.


Enfrentándose a él, cualquier idioma se presenta íngrimo y demacrado, cual lengua de legajos. El guaraní supera en raíces, en perenne absorción de energías naturales.


Y bien, marchando en pos del texto presentado, digamos que WILFRIDO ACOSTA modula versos de admiración a la tierra, a la mujer, a la nostalgia, al amanecer, a la noche, al invierno, a la danza, a la sonrisa -esbozo bergsoniano-, a la madre, etc., confirmando así que la poesía se nutre de "circunstancias".


Concluye el poeta, si bien lo dijo al comenzar, que todo lo que vive, dinámico y temporal, termina confirmando el sabio decir hegeliano -ley universal por lo demás- que: "Todo lo que nace debe perecer". O repitiéndolo en otros términos, que seres y cosas marchan hacia la inevitable extinción, hacia el TATÁPE GUARÃ (justo titulo para el libro) -de cremación o incineración lenta o acelerada por el fuego-: cósmica majestad en la filosofía helénica y universal.


WILFRIDO ACOSTA es talentoso poeta, de clara concepción. Con trazos sutiles, breves como suspiros, rescata lo vivido y poco escriturado. Virtud esencial de lo literario: vividos por muchos, mentados por pocos.


Finalmente digamos en elogio al poeta, de que mantiene la honradez y modestia de los auténticos creadores. De aquellos quienes huyen del mezquino autobombo y de los provocados elogios de la publicidad, que en nada sirven. Puesto que él se afana en cumplir su excelsa misión: crear estrellas para la vida, luces y ascuas para el pensamiento, letras para la historia. De las que está hecha la poesía en su conjunto. Y la que permanecerá para la historia.

LUIS MARÍA MARTÍNEZ
30 de julio de 2009

.



TATÁPE GUARÃ


Apevénte che sy ndaikatuvéima


Ipohyietéma opaite mba'e


Ñande apyka oku'ẽpaitéma


Ñanderetavéma ko'ẽ ko'ẽve



Kuehe nde ere chekane'õitépa


à nde ryvykuéra opu'ã pya'e


Ha ndaikatuvéima jaiko jejopýpe


Ñande róga guýpe sa'íma jaike.



Opáguio ou ko tekotevẽ


Mba'asy sogue'ñane mongu'e


Oúva ho'upa ohóva ndouvéi


Ha ndaikatuvéi ni aipo jakepa.



Amo apyka mangoguýpe oĩva


Yma jaguapými ñañomongeta


Ko'agã okacha ovavapaitéma


Ñandéicha avei tatápe guarã.




YTY ATÝPE JETYPEKA


Oko'i ojuehe opepe


Opopo osapukái ondyvu


Ohupi oityvyro omboveve


Ojetypeka omopu'ã ogueraha


Mba'yru iñakãse mombyry


Inekuetenonde oguahẽ


Yvytúre oikumby ojere.



Yty aty ne ryakuã mombyry


Vare'áko rejokóva ndave


Ijaty nderehe hetaite


Mitãmi, isy ha itúa upeve.



Kuatia atã, kuatia vevúi


"Lata" pararã, "botella" ojeka


Anílce reheja upéva hepyve


Nde ndereraháirõ araháta che.



Yty opu'ã ichivu


Embyaty anive remombo


Eheja tokaru tapicha


Taipoty sapy'a ivy'a



Oúma yty, ejúke pya'e


Ejúke ndeave jaha chendive


Yty oguahẽ, yty hyakuãvu


Yty memete ñanderekove.




YVY REÑÓI


Aníkena jaipota


Ñande yvy oñemyrõ


Jaipyguara totimbo


Toveve moñái kusugue



Hendaguépe taheñói


Kumanda ha avati


Ñamyapesã oñondive


Mandi'o ha manduvi



Kokue akãme topopo


Guyraũ ha aka'ẽ


Jahejánte toveve


Tahory ñane ma'ẽ



Aníke opyta


Ñande yvy iñanandy


Taheñói taipoty


Ñande ry'ái rykuere


Ñañotyva ipype


Tahapo ha topu'ã


Anive ikusugue


Opyta ñande rehe.



MÁVAPA NDE


Upe pyhare


Roikuaa ypýrõ


Nde rete omoirũva


Ysapy ryjúi


Ha'etévaicha


Opukavyva


Kunu'ũgui


Nde resa ohesapéva


Mbyja ko'ẽjúicha


Omoirũ che guata


Kane’õ mbeguemi.



Mávapa nde


Ajevérõ emyangekói


Che ángã tyre'ỹ


Embohory, embosaraki


Ha nderupytységui


Osẽ omuña yvytu


Mbaraka rasẽ ndive.



Mávapa nde


Rehejáva ikangy


Mborayhu?


Opyta ha'eño


Tesaýpe oañuã


Tyre'ỹ


Ejechaukána


Sapy'ami


Yvytu renonderã


Ka'aru,


Ha eheja ta'ikã


Cherehe,


Osyrýva... Tesay.




APEVÉNTE


Apevénte rohenóita


Opyta haguã nde réra.


Omuesakã yvága poty


Mbaraka purahéipe.



Apevénte nde réra


Che akãme heñóita


Nemborayhu iñambuégui


Opytáva ityre’ỹ



Oho ombopoty yvoty


Ha apyta ysapýndie


Aha'arõ kuarahy resẽ


Panambi renonderã



Apevénte


Che aramboha amoñe'ẽta


Nde rérape


Epytánte emoirũ mborayhu


Ombojeguáva nde reko.




TAHÝI VEVE


Ama ohasa ramo


Jahecha ovevejoa


Ijatypa ojuehe


Opiriri oguahẽ.



Tahyime ndéko ha'e


Kururu rembi'urã


Reveve sapy'ami


Rejere upéi re'a.



Mba'etéma tahyimi


Mbykyetéma nde vy'a


Anivémana ama


Rehasa ha reraha.



Oréko nde tahyimi


Orereko ndéicha avei


Oĩhápe upe mimbi


Roveve oreatypa


Roko'ípa ojuehe


Ipua'evéva oveve


Ha upe opytava'ekue


Kururu rembi'urá.




EPÓKE


Petei


Mokõi


Mbohapy


Epóke


Pya'e


Esẽke


Emuña.


Esẽke


Eheka


Emaña


Maña.


Ekañy


Kañy


Epóke


Pya'e


Ani avave


Nderupytyse.


Peteĩ


Mokõi


Mbohapy


Hake osẽ.



Peteĩ


Mokõi


Mbohapy


Epóke


Pya'e


Emaña


Emaña


Eheka


¡Háke!


Okañy.




PYKASU


Nde ha'e pykasumi


Che rape rembohorýva


Ko'ẽtĩ remoñe'ẽva


Kuarahy renonderã.


Nendive ipotypa


Yvoty ka' aguypýre


Nde purahéi ombohorýre


Upe ko'ẽmbota.



Ahechárõ pykasu


Reveve tory vy'ápe


Hi'ãitémi reimehápe


Nerendápe añemboja


Evevénte ha ehasa


Amoite yvyra ru'ãre


Eguejýnte ko aimeháre


Topytu'u che py'a.




EMBOSCADA


Jandaikatuvéima aimé mombyry che Valle Porã


Ko che mbaraka ndojahe'ovéima chéicha aveí


Hi’ãnte aguahẽ upe reimehápe ka'aru javérõ


Tahendu upépe ku turuñe'ẽme oguãherõ oúvo ita jokaha



Nde ha'e che valle ysyry pa'ũme repu'ã mbeguéva


Ndehegui osẽva ita ipotypáva omimbi joa


Tyapu tarova nde apysa omboty ojekárõ hína


Kuarahy rata ombogue arai, nde pire joka.



Aguahẽmbotávo amombo pinda Arekutakuápe


Añemyakykuévo taikutu pira sapy'áitemi


Upéi tatakuápe ryguasu ka'ẽndie tahyakuãvuma


Amoite che ru, che sy ndie avei ojetavahu topukavymi



Jepente nde réra ipohyiete karai ñe'ẽme


Mayma oikuaáva ogueroñe'ẽ katuĩ mante


Oíva yvate ipo mokõivépe ñande rovasáva


Che táva Emboscada ha "San Agustín" peteĩ añete.




ÍNDICE


PRÓLOGO - LUIS MARÍA MARTÍNEZ.


*. TATÁPE GUARÁ / YTY ATÝPE JETYPEKA / YVY REÑÓI / MÁVAPA NDE / APEVÉNTE / KO'ẼMBOTA / ARAI / PYHARE / OGUÃHẼVO PYHARE / OGUAHẼMA ÁRA RO'Y / ÑEMBOKI SA'I / REKEMI AJA / CHE TYRE'Ỹ NDEHEGUI / NERÕVETÃME / NEMBA'ERÃMI / NDE PUKAVYMI / MARÍA CHE SY / MITÃMI ANI NERASẼ / MITÃMI / MBURUKUJA / CHE SY HA CHE RU / NDÉVE GUARÃ CHE SYMI / TUJA CHE ANGIRŨ / ROSALÍA / ÁPE AGUAPÝTA / MBYKYMÍNTE / ARAPY PUKUKUE ARAPÝRE / TEKO ATE'Ỹ / AMA AMANGY / YSYRY / JAGUA PIRU / TUKU KARU / TAHÝI VEVE / EPÓKE / PYKASU / EMBOSCADA.



Enlace(s) Recomendado(s):

  • IDIOMA GUARANÍ - POESÍAS - MÚSICAS - ESTUDIOS - ENSAYOS - DICCIONARIOS
  • ARANDURÃ EDITORIAL
  • Leyenda
    situación 1
    Solo en exposición en museos y galerías
    situación 2
    Solo en exposición en la web
    situación 3
    Colección privada o del Artista
    situación 4
    Catalogado en artes visuales o exposiciones realizadas
    situación 5
    Venta directa
    situación 6
    Obra Robada
    Portal Guarani © 2026
    Todos los derechos reservados
    Desde el Paraguay para el Mundo!
    Acerca de PortalGuarani.com | Centro de Contacto
    Facebook - PortalGuaraniInstagram - PortalGuaraniTiktok - PortalGuarani