PortalGuarani.com
Inicio El Portal El Paraguay Contáctos Seguinos: Facebook - PortalGuarani Twitter - PortalGuarani Twitter - PortalGuarani
MAURO JAVIER LUGO VERÓN

  CHETYTÝI - Poesías en guaraní de MAUROLUGO


CHETYTÝI - Poesías en guaraní de MAUROLUGO

CHETYTÝI

MAUROLUGO

 

ÑANDE HAIHÁRA GUASU AVAÑ’ẼME

GRANDES AUTORES DE LA LITERATURA EN GUARANÍ

 

 

CHETYTÝI

© MAUROLUGO

© EL LECTOR

Director Editorial: Pablo León Burián

Coordinador Editorial: maurolugo

Diseño Gráfico: Denis Condoretty.

Hecho el depósito que marcha la Ley 1328/98

I.S.B.N. 978-99953-1-074-5

El Lector I: 25 de Mayo y Antequera. Tel. 491 966

El Lector II: San Martín c/ Austria. Tel. 610 639 - 614 258/9

www.ellector.com.py

Esta edición consta de 2.000 ejemplares.

 

 

 

MAITEIMÍMANTE

 

Paraguái ñe'ẽporãhaipyre ningo jaikuaaháicha ha'e gueteri peteĩ kapuéra pyahu porã oikotevẽva tapicha arandu oñemitỹsévare ipype, hetamíko oĩhína umichagua -isarambipánteko-, umi máva ha'ehína ymaite guivéma ohyvykóiva ñe'ẽporã yvy ha ohapyaty katuíva hemiandu ra’ỹi heñói va’ekue tape kú’áre, umi kuña ha’e... kuimba'e paraguái niko oipyaha mbeguekatu oúvo ñane retã ñe'ẽporã guarani ñe' ẽme.

 Ñane avañé’ẽ hetaitéma ho'a ha opu'ã rire, oguerujey sapy’a ipytu ha oñemoĩ ogueraha ipyti’áre karaguataty vai opororopava’ekue haperãme, EL LECTOR ndohechagíri ñane retá ha ñane ñe'ẽporãhaipyre remikotevẽ osapukáiva ojerurévo oñemono'õmbami ha oñemoherakuã haĝua, upéicharõmantepy avei avañe’ẽ poty oguatáta tape pyahu potĩ asy ymaitéma oikotevéva rehe, jahechápa hetesoro ha ipotyjera ko'ẽreíre.

maurolugo

 

 

 

 CHETYTYI (MAUROLUGO REMBITYTÝI) 

¿Qué tiene la poesía en guaraní?, que nos anima a encontrarnos con nosotros mismos, para recorrer ese paisaje infinito de la vida y de llegar a profundidades hasta diríamos asombrosas. Los destellos inimaginables brillan en cada palabra, para darnos una esperanza, una alegría, un amor o una lucha de valores que puedan perennizar en cada surco que cae.

maurolugo en Chetytýi va recorriendo en versos su infancia, su vivencia y comulga con su pasado para cantar a la vida. La poesía en lengua guaraní tiene esa belleza que sorprende por su sencillez, en poder encerrar con tan pocas palabras los recuerdos imborrables de nuestra infancia, el abrazo de una madre, el calor de un padre o hermano.

maurolugo va formando gota a gota ese Tytýi, salpicado de transparente belleza y lleva en versos el ritual de su niñez para remozar los momentos sublimes, laminados en pétalos de un sol radiante.

El poeta va elaborando pacientemente su visión de la vida en un Chetytýi, transparente y cristalino, sencillo y puro, que va volando a través del viento para caer y abrir surcos, en esa imaginaria campiña de su tierra.

La poesía en lengua guaraní va abriendo camino en el sendero de la vida, con fuerza, con voluntad y sin desmayos, para dejar en profunda magnificencia el sabor de la palabra.

Mi cordial saludo para maurolugo y a su Chetytýi que van cantando el surco cristalino de su vida, esa vida sencilla y honrada, que en cada paso va dejando un Latido de melodías como el korochire...

¡Ha korochire

mbaraka ryke'y,

ejykýi kyre’ỹva

 chepype mandu'a!

WILFRIDO ACOSTA

 

 

CHE MBORAYHUMI

 

(Javier Viveros ndive ahaipyre)

 

Tape aipykúirõ

oñondivemi

jaguatahague.

 

Ipoty chakãme

oñemyatymóiva

mandu'aetaita.

 

Ajetypeka che

korasõ nguápe

tesarái reka,

vaerãrõ upéicha

mandu’a jeýnte

chembojepoka.

 

Kuarahy osapývo

arai  kupépe

ahendu nde réra,

 upévo añandúma

ykuáicha opupu

ku techaga'u.

 

ljapiru'áma

che po mokõive

araho jukávo.

Ajesambotýrõ

nde pukavymínte

ahechajey.


 

'Ára ohyvi

amarayvimícha.

Ha che'ã mbytére

hesakãrei

ne ma'ẽ tini.
 

Che py’arasy

ojehykuavóma

tesarái ypápe.

 

Jovái che jyva

ojehekyise

nañuã haĝua.

 

Jerovurei

ndacherypyivéima

hi'y ro'ysãme,

añandu rupi

ahayhu porã

ne ñe'ãsyry.

 

Añemondepáma

mborayhu pepópe

taha nde rekávo.

 

Topa ñembyasy

taipotypaite

che 'ánga pytu.

 


 

YVOTYKÕIMI

 

Ka'aguy hypy

rovyũ asy

mokõi yvoty

oguerojera.

 

Yvotyjera

pytã jajaipa

opu jerakõi.

 

Ñande pyti'a

rokẽ jovaive

ojara hyakuã.

 

Yvotykõimi

ñane mborayhúre

ipoty jovái.


Ñande rekove

oñombojopói

vy’apavẽ sã.

 

Ikatu porã

iku’i chõchõ

yvága hovy.

 

Térã arapy

iñasarambi

ndojekuaavéi.

 

Jepevérõ upéicha

yvotykõimi

anichevaerã

ipoty kuive.

 

 

 AHEKA

 

Cheku'i tapére,

tape pukukue.


 

Chahy’o pyáu

sapukái pore

ha nasẽi chupe.

 

Yvytu hemói

che rapykuerépe

ahekahague.

 

Ndojejuhukái.

 

Mba'épa ra'e

ichugui oiko.

 

Mba'e yvykua

nipo raka'e

omokõ chupe.

 

Che py che pomi

apiru'a kuáma,

osyry po'i

péu resay,

 

Hypa che ryguy,

changapy rugua

opyvoipa.

 

Mba'emotepa

changapy rugua

opyvoipa.


 

ROIPOTA

 

Mba'égui nipo

rasaite roheka,

roikotevẽ chepype

 

Ndaikatúi ambogue,

ndaikatúi ajoko

akãnundu ro'ysã.

 

Ndoroipotái aĝave,

ko'aĝaite roipota.

 

Mamópa reime

ajeve rekañy

ndaikatúi rojuhu.

 

Ymaitéma niko

chekú’i roheka.

 

Repoñy che rehe.

 

Roipota, roipota,

che ndive roipota.

 


 

NDE REHE

 

Hypy hypyve

mborayhu.

 

Mamópa  kuña

reho rekañy.

 

Mamópa tape

neñomi chehegui.

 

Cheku'ichõ roheka.

 

Hi'ãitéma chéve

ahecha nde resa,

ahendu nde puka.

 

Che ñe'ã sapukái

Ojokapa  yvytu  apysa.

 

Che rekove nerenói.
 

Ndaikatúi rojuhu,

mamove nereiméi.

 

Ajevy chepype,

mamóipo oime

ha'e chejupe.

 

Hasypeve roñandu

retytýi  tytýi chepype

nipo ra'e nde

changapýpe reime.

 

Chereñói mboyve

guivémavoi

nipo ra'e nde

changapýpe reime.


 

 

HASYPEVETE

 

 

(che tava'i túnape)

 

 

Hasypevete

aipykuijey

tape che rape.

 

 Ahetũ jey

 mbokaja poty,

 guavira aju.

 

 Kyju purahéi

 che korasõmi

 ombojeroky.

 

Ñakyrã  chiã

ku sandia he'ẽre

 chemomandu'a

 

Omyasãi jasy

avatity'ári

imuã rendy.

 

Ñasãindy memby

resa mokõimi

oiko chehegui

ku yma guaréicha

hasypevete

 

Hasypevete

aipykuijey

tape che rape.

 

Mandu’amumu

che pyporesãre

oñombojaru

ha che ajykýi

pukavy kyrỹi

ymave guare.

 

 

 

KO'ẼJU

 

(Alejandro Lugo-pe)

 

Ojevy sapy'a

kuarahy kamby.

 

Hata rendy kúi

oko’ẽ  ñami

ñe'ã tytyirã.

 

Kamby kuarahy

omyeñói vy’a

sakã mimbi.

Purahéi pytu

iñaĝuimbaite.

 

Kuarahy yma

tyépe omýivo

omyaĝe ko'ẽ.

 

Irundy tesa

hopepi sysýi

vy’arapo sã

torore ohenói.

 

Oĩma jyva

omochichĩséva

ko’ẽ ra’ymi.

 

Pyti'a ohenói

mbaraka mitã.

 

Iñaĝuíma úpa,

apére, ká’írõ

apetéma oime.

 

Hesakãmbaitéma

kuarahy kamby

vy'araperã.

 

Kuarahy kamby

omyeñói vy'a

sakã mimbi.

 

Purahéi pytu

iñaĝuimbaite.

 

Irundy tesa

hopepi sysyi

vy'a rapo sã

torore ohenói.

 

Oĩma jyva

omochichĩséva

ko'ẽ ra'ymi.

 

Pyti'a ohenói

mbaraka mitã

 


 

EHEJÁNTE

 


(Alfonso Peña-pe)

 

Mba'asy rãimbiti

anichéne ombokua nde ro'o,

nde ruguy, ne kangue,

nde rete kuimba'e.

 

Nde rye ñapymírõ  jepe,

anichéne ou itapere

kuimba'ene ñe'ã.

 

Nde kerapoty

kyhyje ndoikuaáiva

kena embosa'yhovyũ.

 

Tovéna nde, kuimba'e,

mba' asy jukahára

na nde.

 

Eipovãna akói

jerovia rovyũ

 

Ndaha'éi niko nde

tupápe guarã

che irũ kuimba'e.

 

Epu'ã jaguata,

jaguata ha jaiko.

 

Tojevymi nde puka

tia Lóla ñe'ã mbaraka.

 

Ehejánte toho

mba'asy rãimbiti.

 

Ehejante toho.

 

Nde ha che oñondive

jaipapána mbyja.

 

Jajykyive nde puka

tia Lóla ñe'ã mbaraka.

..........................

 

Ha sapy'ánte

hykúrõ jepe


nde rete, ndaomi,

ore ndive topyta

toikove nangapy.


 

 

YKUA MANDU'A

 


(Jorge Zárate-pe)

 

Tajetypekána

purahéi ryrýipe

ha tambopupu

ykua mandu'a.

 

Aromandu'ávo

kuimba'earandu

ku heñói guive

hendive heñóiva

vy’aha puka.

 

Avañe'ẽpáy

ohayhu porãgui

heta omyasãi.

 

Opáva voínte

ko yvy apére

opaite mba'e.

 

Ka’aru  ho’ávo

peteĩ ka'arúpe

guyrami pytã

ipyti'a kuápe

ndopererevéima.

 

Opa tekove ha

oñepyrũ mandu'apyrã.

 

Mbaraka rye

tesay pupúma

upete guive.

Ombyahogapa

yvy korasõ.


 

Purahéi memby:

ko'aĝa guive

tyvyty nde sy.

 

Yvy tyvyty

imemby ra'y.

Néi tomokambu

mitã michĩete.

 

 

NDÉMANTE

 


(Marina-pe)

 

Ndémante che reindy,

yvyjúpema reime.

Isãsóma nangapy

opoñy heta rire.


 

Okirirĩ ne pyambu.

 

Mbykyete nde rekove

ha puku mandu’arã

rehejáva che reindy.

 

Py'aguapy, mborayhu

nde tytýi ha ne ñe'ẽ

ma chepype añongatu.

 

Nanderuvusu nerenói.

 

Oñondivéma peime

pevy'a, petorore.

 

"Akóikena peñembo'e,

cháke ko múndo ky'a

 ha heta mba'evai".

 

 Añetéko che reindy

 nde juru poty ryapu.

 

Ndémante che reindy,

 yvyjúpema reime.

 

Isãsóma nangapy

opoñy heta rire.


Okirirĩ ne pyambu.

 

Che resay tororõgui

 ndahechavéi mba’eve,

 ñembyasy chembojojói.


 

 

ARANDU MEMBY


(Leonora Mendoza-pe)

 

Ko'ẽ: Mba 'érepa ndotytýiri

che yvy membyre

ñe'ã rovyũ.

 

Mba'upépa ogue kuarahy.

Ko'ẽ: Ndopayvéiniko

arandu memby

ñé’ãka’aguy.

 

Mba'éguipa okañy mbyjaty.

Ko'ẽ: Tyre 'ỹ reheja

che retã poyvi.

 

Ko'ẽ: Mávapa oñañuãta

Leonora Mendoza

oñañuãháicha

che retã poyvi.

 

Pyhare: Ko che ñembyasy

rovake michĩ

Parana syry.

 

Pyhare: Che retã poty

rokypu jajái

kuñaguiguare

nipo raka'e

apevéntearã.

 

Che irũ. Che reindy.

Mandu'a sunúma

ndepytu rendy.

Che reindy. Che irũ.

Péina erahami ko ñe’ẽpoty.

 


 

ANGAVUSU I

 


(arapy mboyve)

 

HA’E

 

Oiméne mba'érepa

cheporavo raka'e

Ñanderuvusu
ajúvo ko'ápe

ambojajái che rekove.

Oiméne mba'erãpa

ombohoky che reterã.

Kuña ahayhúva ryépe

mborayhu ryjuipógui

changapyjera.

 

CHE

 

Roñandúma tá’ýra,

chemokyrỹi ne ñe'ẽrã.

Kuarahy rata vevyimi

ojapichy changapy.


Che jyva pukukue

aipyso pysove.

Nera'ãrỡvo aime.

Che po mokỡive omboguejy,

ojapichy kuarahy.

Che resa kyha

omyatymói nde rerarã.

 


 

ANINA

 

Añandu hakuvy.

Yvy hakuve,

yvytu hakupa,

ysyry hakuete

añandu cherapy.

 

Yvyra angapy

tĩgua'ã oipyguara,

tanimbu hetave.

 

Ysyry ha tata

oheréi tesarai.

 

Guyra ndovevéi,

kyju mbarakágui

oso purahei.

 

Ama ndouvéi.
 

Yvy ñoko'ẽ

hendy potaite,

pytu paguemi

tovere sununúme

ojevy.

 

Yvy membykuéra:

-Mba'upe, mba'erã

jaheka mba'eve.

 

Jajevy jaheka

ka'aguy puru'a

taimemby ra'ymi.


Kuarahy membymi

togueru ko'ẽju.

Ko’ẽju, tandegueru

kuarahy membymi.

 

 

PITOGUE

 

Ikatúne poku

ajuhu pe ñe'ẽ

ne ñe'ẽ joguaha.

 

Ma'ẽ guyrami,

añe'ẽta yvytúndi,

vevuimi ndahy'ope

taike, taḡuahẽ.


 

Purahéi resaite

tambogua ndehegui.

 

Ta'emi ndejave

ipajéva ñe'ẽ

pitogue togue

kuarahy je'okue.

 

Nde pepóre

arai hũkangy

ojaho'i kuarahy

pyti'a potymi.

 

Tamora'e pitogue

ajuhu pe ñe'ẽ,

ñe'ẽ herugua,

tajykýi purahéi

ne ndive, ndejave.

 

Tahavi'u kangymi

yvytu jeroky

ne ndive pitogue.

 

 

AMARAYVI

 

Hakuete rire

ka 'aru pytũ,

osẽ  kupi’i

ha tahyiveve.

 

'Ára hypy'a,

yvytu ho'a,

yvy timbopa.

 

Amarayvimi

oipyso veve.

 

Ovevesa'i

y rupi'ami.

 

Amami pá'ũre

oheka tape

ñahatĩ  para.

 

Ojuasasapa

mbyju'i hovy,

tuguái jetapa

 

Hayvi purahéi

purahéi pyahu

 

Piro'y hoky.

 

Yvapovõ  máta

ha che hendive

rojoypýi vy'ápe.

 

Néina yveve

amarayvimi,

anína repa.

 

 

 

 

 

 

Para comprar este libro deberá contactar con:

 CENTRO CULTURAL “EL LECTOR”

Avda. San Martín c/ Austria

Telefax: (595-21) 610 639 - 614 259

E-mail: comercial@ellector.com.py

 

EL LECTOR 1 – PLAZA URUGUAYA

25 de Mayo esq./ Antequera

Telefax: (595-21) 491 966 – 493 908

E-mail: comercial@ellector.com.py

Asunción - Paraguay.

 

 

Enlace al espacio de la EDITORIAL EL LECTOR

en PORTALGUARANI.COM

 (Hacer click sobre la imagen)

 

 

 

 

ENLACE INTERNO A ESPACIO DE VISITA RECOMENDADA

EL IDIOMA GUARANÍ, BIBLIOTECA VIRTUAL en PORTALGUARANI.COM

(Hacer click sobre la imagen)





Bibliotecas Virtuales donde se incluyó el Documento:
EDITORIAL
EDITORIAL EL LECTOR
IDIOMA
IDIOMA GUARANÍ - POESÍAS - MÚSICAS - ESTUDIOS
LIBROS,
LIBROS, ENSAYOS y ANTOLOGÍAS DE LITERATURA PA...



Leyenda:
Solo en exposición en museos y galerías
Solo en exposición en la web
Colección privada o del Artista
Catalogado en artes visuales o exposiciones realizadas
Venta directa
Obra Robada




Buscador PortalGuarani.com de Artistas y Autores Paraguayos

 

 

Portal Guarani © 2024
Todos los derechos reservados, Asunción - Paraguay
CEO Eduardo Pratt, Desarollador Ing. Gustavo Lezcano, Contenidos Lic.Rosanna López Vera

Logros y Reconocimientos del Portal
- Declarado de Interés Cultural Nacional
- Declarado de Interés Cultural Municipal
- Doble Ganador del WSA