PortalGuarani.com
Inicio El Portal El Paraguay Contáctos Seguinos: Facebook - PortalGuarani Twitter - PortalGuarani Twitter - PortalGuarani
ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI
  Menu / Secciones
  Algunas obras en exposición
15 DE SETIEMBRE: DÍA DE LA POLCA PARAGUAYA - DAVID GALEANO OLIVERA
VUELVE A EMPEZAR (Poesía de MARIO BENEDETTI)  – EÑEPYRÛJEY - Ohai: DAVID GALEANO OLIVERA
ÑANE RETÂYGUA YVOTYTY, 2000 - Poesía de ROQUE JACINTO LOVERA
31 DE AGOSTO - DÍA DE LA OBSTETRA Y SAN RAMÓN NONATO - Ohai: DAVID GALEANO OLIVERA
12 DE OCTUBRE: MISERIA, REDUCCIÓN, MUERTE, LUTO… NADA QUE FESTEJAR - Por: DAVID GALEANO OLIVERA
11 DE OCTUBRE - DÍA DEL POETA PARAGUAYO – ÑE’ÊPAPÁRA ÁRA - Ohai: DAVID GALEANO OLIVERA
19 de OCTUBRE: CÁNCER DE MAMA – KÁMA AKYTÂ’AI - Ohai Guaraníme: DAVID GALEANO OLIVERA
GENOCIDIO GUARANÍ, 2014 - Novela de MARCOS YBAÑEZ
 
Charlas y Conferencias


POETAS PARAGUAYOS – CREADORES EN GUARANI
(07/05/2012)

"POETAS PARAGUAYOS – CREADORES EN GUARANI"

 

JUAN MANUEL AVALOS

FÉLIX FERNÁNDEZ

EMILIANO R. FERNÁNDEZ

MANUEL ORTIZ GUERRERO

FRANCISCO MARTÍN BARRIOS

RAMÓN SILVA

CARLOS MIGUEL JIMÉNEZ

 

 

JUAN MANUEL AVALOS

Oje'e heñoihague 1840-pe, Aguai’y, Karapeguápe. Ndaha'éi ku ojekuaaporâmbáva hekovekue. Ojeherova'ekue "Kangue Herréro". Oike avei Ñorairô Guasúpe oipysyrôvo ñane retâ. Hembiapo ojekuaavéva ha'e "Che lucéro Aguai'y".

 

CHE LUCERO AGUAI’Y

I

Che áma che señora
Ndajuhúi ndejoguaha
Péina amo nde tyvyta
Yvágare oñepinta

II

Che áma che señora
Ndajuhúi ndejoguaha
Nde resa ojajái jajái
Ni lucero nombojojái

III

Arai morotî poty
Opaite chembyesay
Che lucero Aguai’y
Ombojojáva kuarahy

IV

Toiko aipo ñorairô
Tove cañón tokororô
Nderehe che korasô
Che rekove jepe toso

V

Toñehê pe che ruguy
Tosyry che resay,
Esperanza taipoty
Che lucero Aguai’y

VI

Itriste ha ñambyasy
Oikekuévo kuarahy,
Ambojoja máske che sy
Nderehe che tupâsy

VII

Neporâ ha nepotî
Rehesape ha remimbi,
Opa ojeroky roky
Che lucero Aguai’y.

 

 

FÉLIX FERNÁNDEZ

Heñoi'akue Itauguápe, 1897-me. Imitârusu guive ohai ñe'êpoty guaraníme. Ha'e avei Guarani ñoha'ânga (teatro) moñepyrûha. Ohai: "Cerro Kora", "Ñasaindýpe", "Reservista purahéi", "Vy'a'ÿ jave", "Nde ratypykua", “Tupâsy Ka'akupe", "Cherendumi María Ana".

 

 

NDE RATYPYKUA

I

Epukavymína mitâkuña che mborayhu jára
Tahechajey nde juru mboypýri nde ratypykua
Nde rova yképe ikuâme oikutuva’ekue Ñandejára
Ha ipyko’êmíva opyta opupu mborayhu ykua

II

Ka’aru pytû jasy tomimbi nde rova mbytére
Ha tory rupápe toñoñañua ñane mborayhu
Tuka’ê ra’âvo oñondivete tojeity ojuapére
Tojahu hikuái nde ratypykuápe upe ka’aru

III

Epukavymína mitâkuña chepy’ara’âva
Hoy’umisetéko ipepo paráva upe ñahatî
Nde ratypykuápe guare ymínte oipy’ajukáva
Ha ipepo akâmínte omoakÿsete mokôi panambi

IV

Nde rova yképe ikuâme oikutuva’ekue Ñandejára,
Ha ipyko’êmíva opyta opupu mborayhu ykua,
Repukavymírô mitâkuña che mborayhu jára,
Taropurahéi nde juru mboypýri nde ratypykua.

 

 

EMILIANO R. FERNÁNDEZ

Heñoi'akue Yvysunu, Guarambarépe, ary 1894-me. Itúva herava'ekue Silvestre Fernández ha isýkatu Bernarda Rivarola. 1914 guive ohai iñe'êpoty. Oho oñorairôvo ñane retâ rayhupápe Chako ñorairôme. Upe ñorarirô aja, ary 1934-me, omendákuri María Belén Lugore. Omanókuri 15 jasyporundy 1949-me.

Ohai: "Adios trigueña resa yvoty", "Ahakuetévo", "Aháma che chína (che la reina)", "Alborada (en tu ventana)", "A mi florcita del Paraguay", "Causa neñaña", "Asunción del Paraguay", "Ko'ápe che avy'ave", "Concepción jerére", “Che lucero ñemimby", "Chepochýma nendive", "Despierta mi Angelina", "En tu ventana", "Guavira poty", "La cautiva", "La útlima letra", "Nde juru mbyte", "Noches del Paraguay", "Ñesûháme", "Oda pasional", "Primavera", "Pyhare amangýpe", "Retén-pe pyhare", "Rojas Silva rekávo", "Salud che paraje-kue", "Siete notas musicales", "13 Tujutî", "Yvapovô poty", ha heta ambue ñe'êpoty.

 

13 TUJUTÎ

I

Número trece che regimiento
Tamoñarómente ojekuaa
Fortín Nanawa che campamento
La muralla viva oje’eha

II

Na tahupimi mano a la viséra
Ha tambojoja che mbarakami
Amongaraívo Nanawa trinchera
Taropurahéi 13 Tujutî

III

Aropurahéita regimiento trece
Nanawa de gloria jeroviahaite
Ha ityvyrami regimiento siete
La muralla viva mopu’âhare

IV

Ro’atamahágui tesaraietépe
Peteî ko’ême roñeñanduka
Roheja hagua ore ra’yrépe
Pedestal de gloria oma’ê hagua

V

Oreave avei paraguayetéva
Soldado ja’érô urunde’ymi
Ndaha’éivante rojalavaséva
Noroikotevêi ñererochichî

VI

Mi comando Irra hendive Brizuela
Mokôivevoi aña mbaraka
Ha el león chaqueño ijykerekuéra
Mayor Caballero ore ruvicha

VII

Cachorro de tigre suele ser ovéro
Mácho ra’yre machíto jey
Oime kuatiápe 20 de enero
Peneñongatu peê mbohapy

VIII

Oimeveva’erâku ore raperâme
Ore ra’ârôva laurelty pyahu
Ojupi hagua umíva ru’âme
Regimiento trece oñekuâmbopu

IX

Modelo ore pópe Tujutî ore réra
Mitâ’i pyatâ lampinokuete
Guyra ha yvytu oñesûpehêva
Ore rovasávo ohasa jave

X

Oikove pukúva mante ogueroviáne
Regimiento trece rapykuereta
Ha létra de óropema ojeguáne
Historia pyahu ko’êramogua

XI

Reínte Bolivia heko ensuguýva
Ndohechamo’âi y Paraguay
Oî haperâme ipopía rasýva
Trece Tujutî kavichu pochy

XII

Kundt-ko oimo’ânte yvypyro
Ojuhúta ápe pire pererî
Ha ojepo joka gríngo tuja výro
Nanawa rokême ojoso itî

XIII

Oguahê jave 20 de enero
Iko’êha ára vierne rovasy
Ohua’îva’ekue a sangre y fuego
Oikepávo ápe ña Boli memby

XIV

Ko’êtî guive ore retén dos-pe
Kundt rembijokuái ndikatúi oike
Osêgui hapére Rodolfito López
Mboka’i ratápe ohovapete

XV

Umi 105 ipo apenóva
Mbohapy hendáguio ihu’u tata
Hechapyrâmi tatatî ojapóva
Ñu ha ka’aguy osununumba

XVI

Ñahendurôhína guyryry oikóva
Ndaja’eivoi jaikovetaha
Ndaipóri rupi ipy’a opopóva
Tape ndojuhúiva tembiguái ava

XVII

Ipyahê cañón ndosovéi metralla
Jáma mboka’i ha yvate avión
Ha ni upevérô ndoku’éi muralla
Omoîva’ekue Quinta División

XVIII

Ñane tîko’ô oúvo yvytúre
Cañón ha mboka ratatî nengue
Ha ojo’a ári jahecha pe ñúre
Inevujoa Boli re’ôngue

XIX

Ava’i akângue ko’ápe ha pépe
Akâverakuéra omosarambi
A lo chirkaty machéte hâimbépe
Ikokuepeguáicha lo mitâ okopi

XX

Péichane voi aipo añaretâme
La mba’epochy ifunción jave
Ohecha, ohendúvamante ogueroviáne
Nanawa de gloria fárra karape

XXI

Otro pitopu Nanawa de gloria
Héra opytáma mandu’arâmi
Oscribí chupe ipyahúva historia
Tamoñarôkuéra Trece Tujutî

XXII

Tuguyeta apytépe ou la victoria
Regimiento trece-pe opukavymi
Ága ikatúma he’i la historia
Ndopamo’âiha raza Guarani

XXIII

Na taje’encuadrá mano a la viséra
Ha tamondoho che puraheimi
Amongaraíma Nanawa trinchéra
Ha che Regimiento Trece Tujutî

XXIV

Fortín Nanawa che campamento
La heroica Quinta che División
Número Trece che Regimiento
Ha solito el uno che Batallón.

 

 

MANUEL ORTIZ GUERRERO

Heñoi'akue 1893-pe, Villarrica-pe. Kuruvai ojapyhy’akue hete imitârusúpe. Ohai: "Surgente", "Nubes del Este", "Panambi vera". Omanókuri Paraguaýpe, ára 8 jasypo 1933-pe.

 

 

PANAMBI VERA

I

Panambi che raperâme
Resêva rejeroky
Nde pepo kuarahy’âme
Tamora’e añeñotÿ

II

Nde réra oikóva ku eíra saitéicha che hay’okuápe
Ha omohe’êva chéve amboy’úvo che resay
Ku ñuatîndy rupi ñu ka’aguýre ñemoñahápe
Iku’ipáva che ánga che pópe huguy syry

III

Reguejy hagua che pópe
Aikóva anga romuña
Ha torýpe torypápe
Che áripi rehasa

IV

Panambi ndéichagua Tupâ rymba poku oime iporâva
Resê yvytu ndive che yvotytýre ndesaraki
Remimbivérô ko che resápe remimbipáva
Tove mba’éna nderapykuéri tañehundi.

 

 

FRANCISCO MARTÍN BARRIOS

Heñoi'akue San Juan Bautista-Misiones-pe, ary 1893-pe. Ijoyke’ýkuri Agustín Pío Barrios (Mangore). Hendive oikundaha tetâ ambue Amérika ha Europa-gua. Heta ary oikojepe Brasil-pe. Ha’e avei upe omoñepyrû’akue ñoha’ânga Guaraníme. Omano Paraguaýpe ary 1939-pe. Ohai “Mariscal López”, “Tupâsy Ka’akupe” ha upe iporävéva ha’evahína “Che kuâirû resa”.

 

CHE KUÂIRÛ RESA

I

Mba’eguasuetéko ko che akâme oikéva
Ajepy’apy ha ndavy’avéi
Che ke ha che páype nacherendavéi
Ndaikuaaivoínte ko chéve ojehúva

II

Kyhápe añeno jahechápa ake
Ha mantérei añemyatimói
Chepijohapa, che’yuhéi, cheremói
Ha ambojopyru kyha ha inimbe

III

Asê ajeity ku kapi’ipépe
Che po mokôivépe añemoakângyta
Mbyja oîháicha entéro aipapa
Jahechápa upéicha apyta akemi

IV

Ha pe che resa ikâmbarei
Oimentevoi ko che akâ ojo’óva
Ku kuâirû resáicha cherehe oikóva
Ñaimo’â ohapýva pe che korasô

V

Kokuehe aháma ahecha pa’i
Hi’âitégui upérô añemombe’u
He’imínte chéve “Reporohayhu
Pohâ Paraguáy emendavoi”

VI

Upévako hína pe chéve ojehúva
Tupâsy memby chemoakânundúva
Ku oguatakuévo pehechánga’u
Ha’ete ipepóva ko anome’û

VII

Yvoty oîháicha okukúi hapépe
Pe humby otytýi, pe hesa omimbi,
Ha ñane enkantáva omymýiva ohóvo
Ikamisa guýpe mokôi jeruti

VIII

Hague rokyûmba pe hova yke
Hetyma kyrÿi porâite guasu
Ikambuchimípako pe ijuru
Ha’érô ichupe “Ta’u che eirete”

IX

Apoi nde ári yvytu pepo
Che ñe’ênguemi tohendu ha’e
Ko che mba’asy che resa rupi oike
Ha che korasôme ojehaitypo.

 

 

RAMÓN SILVA

Heñoi'akue Takumbu, Paraguaýpe, 1954-me. Ary 1993-pe, oiko chugui Licenciado Guarani ñe’ême UNA-pe. Ohaíma heta aranduka, péicha: "Hovere vere", "Tangara tangara" ha "Arandu ka'aty aty".

 

PYHAREPYTE LUISÔ NDIVE

Pyharepyte
Ho’ysâvy
Arapoteî oñakâity
Itîndy, oñeno, oke
Jasy akâ guasu
Resa pytâ sa’yju rurupa
Opu’â, ojupi
Ovu, ovu okaputarôguáicha
Ijapu’a hendy, ojupi oho
Arai hû hapykuéri
Oipyho
Ojoko
Oikarâi ipepo sarambi
Volicho’ípe lo mitâ
Hoy’uventehína guári
Che ajeréma che róga gotyo
Topytánte ha’ekuéra
Pyharepyte
Aguata che año peteî
Ka’utôre purahéi amboveve yvytúre
Tuñe’ê amyasâi tapére
Ha upeichaháguinte
Jaguakuéra oñarômbajoa
Oñarô kyhyje
Oñaro agui
Ju’ikuéra ayvu okirirîmbaite
Tapepo’i rire káncha mbytépe
Ahendu
Sapukái po’ívaicha
Guahu guasu che añuâ
Amondoho turuñe’ê
Purahéi opa’â
Amokô tendy
Pirî ojupi mbeguemi che retymáre
Napenaigua’u
Aguata mbegueve
Upéi ahechámakatu
Ahechámakatu
Mba’ehû guasu ojapajeréiva
Opyta, cherechávaicha
Oguapy ñeno
Hesa guasu
Hesa po vera hendy sa’yju
Yvytu ro’ysâ peju po’i
Che rova heréi
Che aho’i nero
Amaña che jerére
Mavavéva ndaipóri, che añoite
Añemondyinunga
Amokô tendy ha opa’â che hay’ópe
Chepytÿ
Añembotavy
Chéko karia’y ndaipóri kyhyje
Mba’éguipiko akyhyjéta
Amaña yke

Jaguánteko ha’e chejupe
Aturuñe’ê teîteî
Aguata mbegue kyhyje
Aguata mbegueve
Añemboja
Mba’ehû guasu cherechávaicha
Opo
Opu’â
Apyta
Ou
Jaguaita hapykuéri
Ajera, ajera
Oúko
Cheruguaitîta
Oñemboja
Ohasase che rakâmbykua rupi
Amboty
Chepirîmbaite
Ojupi to’ysâ ratâ che retére
Ajetyvyro
Aguatase
Cheratâmbaite
Che py oñeñapytî yvýre
Apukase
Cherasêse
Añanise
Akuaruse
Asapukaise
Che resa osê okápe
Che pytuhê
Che ñe’â operere, opopo, osêse, okapuse
Añembo’e
Luisô ojekyty che kasôre
Ajeraite
Ambovu kamisa lómo
Pejeíke che rapégui
Ajapyhara ñanandy
Ha’a
Apu’â
Apo
Aike che rógape
Chararápe
Mbururúpe
Añemombo che rupápe
Chekane’ô sororo
Tuichaiterei añemondýi.

 

 

CARLOS MIGUEL JIMÉNEZ

Heñoi'akue Pilar-pe, 1914-pe. Imítame ováma Paraguaýpe ha upéi oikókuri Buenos Aires-pe, upépe oikuaajepe José Asunción Flores, Emilio Bobadilla Cáceres, Félix Pérez Cardozo ha Agustín Barboza-pe. Omano Paraguaýpe ary 1970-pe. Hembiapoita apytépe oî: “Alma vibrante”, “Golondrina fugitiva”, “Mi patria soñada”, “Muchachita campesina”, “Flor de Pilar”, “Che yvoty mombyry”, “Okarayguami akä sa’yju” ha “Punta karapâme Serrato ndive”.

 

CHE YVOTY MOMBYRY

I

Che angapýgui aipo’o
Ko’â mborayhu poty
Ha péina yvytu pepo
Nde ári ohomíma oity
Hypy ha ipy’ÿive
Heta che’ahô ñemi
Hendivekuéra oveve
Oho nemyangekoimi

II

Nde rerami ombojegua
Nde Sofía, che ñe’ê,
Ha’eñónte omohe’ê
Che purahéi poriahu
Ága oime che mborayhu
Ichupe omongarai
Che kuâirû rehe ohai
Mandu’a ombopyahu

III

Ne korasô rovetâ
He’ihaguéicha nei
Ani remboty hatâ
Jazmín ryakuâvurei
Mitâkuña Paraguái
Reko marangatumi
Che rekove oikarâi
Ne pore’ÿ kirirî



CHE YVOTY MOMBYRY

I

Che angapýgui aipo’o
Ko’â mborayhu poty
Ha péina yvytu pepo
Nde ári ohomíma oity
Hypy ha ipy’ÿive
Heta che’ahô ñemi
Hendivekuéra oveve
Oho nemyangekoimi

II

Nde rerami ombojegua
Nde Sofía, che ñe’ê,
Ha’eñónte omohe’ê
Che purahéi poriahu
Ága oime che mborayhu
Ichupe omongarai
Che kuâirû rehe ohai
Mandu’a ombopyahu

III

Ne korasô rovetâ
He’ihaguéicha nei
Ani remboty hatâ
Jazmín ryakuâvurei
Mitâkuña Paraguái
Reko marangatumi
Che rekove oikarâi
Ne pore’ÿ kirirî.

 

 Fuente digital: http://www.ateneoguarani.edu.py

Registro y Actualización de enlace : Mayo 2012




 

Portal Guarani © 2024
Todos los derechos reservados, Asunción - Paraguay
CEO Eduardo Pratt, Desarollador Ing. Gustavo Lezcano, Contenidos Lic.Rosanna López Vera

Logros y Reconocimientos del Portal
- Declarado de Interés Cultural Nacional
- Declarado de Interés Cultural Municipal
- Doble Ganador del WSA