PortalGuarani.com
Inicio El Portal El Paraguay Contáctos Seguinos: Facebook - PortalGuarani Twitter - PortalGuarani Twitter - PortalGuarani
JUAN BAUTISTA RIVAROLA MATTO

  KARAI RRÉI. OHA’ÃRAMOGUARE TUKA’ẼKAÑY - Cuento popular recopilado por JUAN BAUTISTA RIVAROLA MATTO


KARAI RRÉI. OHA’ÃRAMOGUARE TUKA’ẼKAÑY - Cuento popular recopilado por JUAN BAUTISTA RIVAROLA MATTO

KARAI REI OHA'ÄRAMO GUARE TUKA'Ë KAÑY

O DE CUANDO KARAI REY JUGÓ A LAS ESCONDIDAS

Cuento popular tradicional recopilado y restaurado por

JUAN BAUTISTA RIVAROLA MATTO

 

ENLACE A LA EDICIÓN DIGITAL

 

Autor/a:

RIVAROLA MATTO, JUAN BAUTISTA(1933-1991)

 

Título (Enlace a la edición digital) : 

KARAI REI OHA'ÄRAMO GUARE TUKA'Ë KAÑY O DE CUANDO KARAI REY JUGÓ A LAS ESCONDIDAS

 

Edición digital: 

Alicante : BIBLIOTECA VIRTUAL MIGUEL DE CERVANTES, 2001

 

N. sobre edición original: 

Edición digital basada en la de Asunción (Paraguay), [s.n.], [s.a.].

 

Portal: 

LITERATURA PARAGUAYA

 

 

***********

Para los niños de esta Patria que, como

Pychaichí, se levantó de sus cenizas 

para enfrentar a caraí Rey.  

 


 ADVERTENCIA

 

    Lo que van a leer es una de las narraciones clásicas de nuestro folclore. No conozco otro relato en el que el alma paraguaya se exprese con tanta sutileza y profundidad como en este aparentemente ingenuo cuento para niños.

     Debo hacer algunas observaciones y aclaraciones para su mejor comprensión, y para mostrar que he tratado el tema con la humildad, la seriedad y la cautela con que debe intentarse la restauración de una obra de arte.

     Como no estoy del todo satisfecho del resultado, espero que, además de críticas, otros escritores hagan su propia tentativa. La mía no es más que una de las posibles aproximaciones.



- I -

     Los verdaderos creadores de este cuento son los campesinos paraguayos. Sospecho que sus orígenes se remontan a los tiempos de la revolución comunera. En este, como en una larga serie de relatos, los eternos burlados son caraí Paí y caraí Rey. En ellos caraí Rey no es un monarca europeo. Es una caricatura genial que lo acerca, lo hace concebible y lo pone en ridículo.

     No podían los comuneros paraguayos mandar a España a Perurimá y a Pychäichí Entonces traen al rey y lo instalan en una chacra. El poder real se encarna en un rico labrador que a veces trabaja personalmente sus campos. Un poguasú, en otras palabras. Ni Perurimá ni Pychäichí pretenden substituirlo, volverse poguasúes. Se conforman con burlarse de él. Con afirmar, por así decirlo, la superioridad del común. Vyrorímá en cambio se somete porque carece de astucia y de coraje para enfrentar al poderoso. En la creación de esta figura singular de caraí Rey se manifiesta el espíritu nivelador del campesino paraguayo; del mancebo de la tierra que se ha igualado al español; que a falta de espada esgrime un varapalo y se siente él, más hidalgo, el más hombre de los hombres.

 

- II -

     Escuché una y varias versiones de este cuento de boca de doña Carmelita Codas, la inolvidable tía Carmelita. De esto hace por lo menos cuarenta años, cuando la tía Carmelita tenía cerca de cien.

     Las historias de la tía Carmelita eran interminables. Pasaban de una noche a la otra. Entreveraba personajes, situaciones, confundiéndolas a veces o repitiendo los mismos argumentos desde distintas perspectivas, con diferentes protagonistas.

     La vitalidad del folclore está en su constante recreación. Como la tía Carmelita era muy vieja, podemos suponer legítimamente que atesoraba el alma paraguaya anterior a esa tremenda catástrofe cultural que fue la Guerra Grande.

     Los cuentos de la tía Carmelita comenzaban con una introducción que evocaba los tiempos de Paí Caí, del Cura Mono:

     Yma guare kaguare Pa'ika'i...

     Eran los primeros versos de un largo compuesto que servía para acercar un mundo mítico en el que todo era posible. Un universo en el cual de las cáscaras de sandía podían hacerse canoas para cruzar la mar; en el cual las raíces de mandioca podían ser gruesas como troncos de timbó; en el que el Confín del Mundo -también solía llamarlo el Ara Mata-, quedaba allí nomás, cerquita; en el que caraí Rey podía tener un libro mágico que respondía a todas sus preguntas.

     Es que la tía Carmelita, que no sabía leer ni escribir había inventado hace rato el subrealismo

 

- III -

     Sobre estas bases, más que una recreación, hice una restauración del cuento. En el trabajo participó mucha gente.

     Tengo noticias de fuente responsable, que un señor Pereira publicó una versión del mismo cuento. No he podido encontrarla, y, por lo tanto,

no la he leído.

     Lo esencial de la estructura, del ritmo del relato y algunos hallazgos estilísticos los tomé de un borrador que, imprudentemente, Carlos Martínez Gamba puso en mis manos. Dicen que en literatura el robo está permitido siempre que vaya acompañado de homicidio. Sin embargo, en este caso me ha sido imposible matar a mi amigo. Tanto debemos a su manuscrito que en justicia el nombre de Carlos Martínez Gamba debería reemplazar al mío, o por lo menos precederlo. Pero como él no ha querido concederme este honor, no me queda más remedio que asumir la responsabilidad moral e intelectual de hacer uso de algo que no me pertenece.

     La caracterización de los personajes, la ambientación y los detalles circunstanciales los tomé de los relatos de doña Carmelita Codas. Cuando tuve la primera versión en guaraní, la puse en manos del general Miguel Ángel Yegros, quien no solamente hizo innumerables correcciones sino que me dio valiosísimos consejos. Colaboraron también muchos otros amigos, que dejaron en el texto frases enteras. Debo mencionar especialmente a Rudi Torga, a Feliciano Acosta y a Tadeo Zarratea. De la revista «Ñemitÿ» obtuve abundante cosecha. Por último sometí el cuento a la prueba de fuego de leerlo a los chicos del barrio, quienes también, de manera directa e indirecta, me sugirieron muchas cosas.


 - IV -

    La literatura paraguaya en guaraní tiene muchas posibilidades siempre que no olvidemos que es nuestra lengua popular por excelencia. Toda tentativa artificial por convertirla en lengua «culta» está condenada a convertirse en curiosidad académica. Lo que no sirve para nada está condenado a vegetar y a morir. Para algunas cosas los paraguayos usamos el español; para otras, el guaraní. En el caso de este cuento, concebido y narrado en guaraní, correspondía intentar escribirlo, en primer término, en su lengua originaria.

     Procuré hacerlo usando un guaraní vivo, sencillo, sin palabras raras, sin neologismos ni arcaísmos. Las veces que empleé términos de uso poco frecuente, procuré hacerlos comprensibles en el contexto.

     Sin embargo, no perdí de vista la diferencia que existe en todos los idiomas entre el habla común y la lengua literaria; esto es, el idioma usado racionalmente, que ha sido objeto de elaboración artística.

     Muchas frases están tomadas del natural, de la «expresión de la verdad inimitable».

     Cuando la versión en guaraní estuvo terminada, intenté una traducción casi literal a un castellano paraguayo, correcto en lo posible, con uno que otro juego como «capi-i-pytandytal» y dejando Poromomarandujara, que es un trabalenguas.

     Tuve en cuenta que el texto podría ser usado por estudiantes y estudiosos del guaraní, así como por guaranihablantes que quisieran estudiar el español. Tuve pues, además de las literarias, consideraciones didácticas. Traduje frase por frase, párrafo por párrafo, aun a costa de renunciar, en la versión castellana, al llamado vuelo literario, y acaso a una mayor fidelidad a la idea que hubiera permitido una traducción más libre.

     Fue un trabajo apasionante. El guaraní tiene una plasticidad extraordinaria. La agudeza sicológica, el humor y la ironía parecieran brotar del alma de la lengua. Está cargada de imágenes, de sugerencias implícitas, de doble sentido, de «letra'i», es decir, de trampas y entrelíneas como el «Libro payé guasú» de caraí Rey. Pasar del guaraní al castellano es como reproducir un cuadro al óleo con las líneas de un grabado. Con esto no quiero desmerecer al español. Señalo simplemente las cualidades de uno y otro idioma, al menos como se me presentaron en esta experiencia.


- V -

     Se podrá observar que en la versión castellana escribo las palabras guaraníes con ortografía española. Las razones son muy simples. En primer lugar, muchas palabras guaraníes están incorporadas al español y pueden encontrarse en cualquier diccionario. En segundo lugar, quien no conoce el guaraní no tiene por qué conocer su ortografía, por lo que si la usamos en un texto en castellano induciríamos a errores y confusiones innecesarios.

     En la ortografía del guaraní me ajusté a la propiciada por el Instituto de Lingüística. Pido perdón a los amigos que saben más que yo si en algunos casos no seguí estrictamente sus indicaciones en lo referente al límite de las palabras y a las reglas ortográficas para el uso de las partículas.

     Suelen presentarse al escritor problemas que no siempre pueden ser previstos por lingüistas y gramáticos. En estos casos no le queda más remedio al escritor que tratar de resolverlos de acuerdo a su criterio; criterio en el que por lo general predomina, antes que la ciencia, el instinto. Ocurre con todos los idiomas, y con más razón con el guaraní, que tiene muy escasa tradición literaria en prosa.

     Tengan estas licencias como atenuante el que fueran tomadas con cautela, buscando las formas más sencillas; sin olvidar que es necesario un mínimo de disciplina y que el escritor tiene responsabilidades para con el idioma que usa.

     No pretendo imponer reglas, ni estoy seguro de haber acertado en todos los casos, ni mucho menos. Queden pues como propuestas que los profesores puedan discutir y los escritores adoptar, rechazar o modificar.

     Sólo así, a través de la lucha de tendencias, de la acción recíproca de distintos temperamentos; mediante la contribución y la colaboración de todos, nuestra hermosa lengua popular llegará a ser el afinado instrumento de una gran literatura.

Juan Bautista Rivarola Matto

 

 

KARAI REI AHA'Ä RAMO GUARE TUKA'Ë KAÑY

PA'IKA'I REKOVE ÁRA

 

 

   Oiko va'ekue guaiguimí marangatu rory ojeheróva ña Karmelíta, omombe'úva jepi mitä kuérape umi mba'e ojehú va'ekue Pa'ika'i rekove árarupi. Upérö ndaje oïháicha ka'avo, tymba ha yvypóra kuéra ojoekupyty peteï ñe'ë ymaiteguarépe.

     Ñanderesaraipámarö jepe upe aipo ñe'ë ymaiteguareguágui, oiméje gueteri mbovymi mitä reko tyre'ÿ ogueromandu'áva jepi, kuarahy oikekuévo, omaña mombyrýasyramo vaicha anga hína arai pytängy sa'yjúre.

     Oiva ndaje guive upérämo, taha'éjepe guyrami, taha'éjepe ka'avo potykuemi; taha'éjepe, Pombéro ha Kurupícha, tekove osëva herüguágui, oguereko imorangutee mombe'upyrä. Ha umi mba'e ndikatúiva ojeporeka ijeheguíre, oguerekóje, ijaryimiherekuára. Upéicha rupi, rembyaireíramo tie'ÿterä akahatágui neremiñembosarái, osë ndéve katuete Ñeva'anga Jarýi ha nemondýi tuichaite.

     Oiko ave, umi heräkuävéva apytérupi, Perurima ha Vyrorima; karai Pa'i, ha karai Réi hembireko ña Reina ha mokoïve itajyra kuñataï ndive, ojeheróva aipo «princesas».

     Oime ave Pychäichi, ityke'ýra mokö ha isymi marangatu ndive.

     Pychäichi niko va'ekue raka'e mitä piru sa'yjumi, okémiva anga tanimbukuápe. Upévare oñembohorýmiva hese ityke'ýra moköi, jepémo ha'ekuera kuimba'e kakuaa porä pyre.

     Pychäichí sy katu oguerekóje imba'ekuaami anga, aipo «modo» oje'éva, ohupytyuka hagua imemby karia'y kuérape opa mba'erei.

     Ko'ága ñamombe'úta, ña Karmelíta omombe'u hagueichaite, peteï Pychäichí rembihasa, ha'e ha ha ityke'ýra kuera ndive, isy mba'ekuaami reheve, oñemoïröguare oha'ä karai Réi ndive tuka'ëkañy.

 

- I -

AIPO «LIBRO PAJE GUASU ILETRA'IVA»

 

     Aipo ndaje raka'e oïmi ára opaite mba'e osë pörmba jo'ámiva karai Réipe.

     Oñemomba'e ka'aguy rusuvévare. Osëramo tymba saite ra'ävo oikuaáma voi oho mboyve mamópa ojuhúta umi guasu ikyravéva oiko'ÿre oiko oheka ipypore. Ombokapúramo katu ojavy vaivéramo ojapi voi tesakuaitépe.

     Oguereko ave ñu poravopyre ojepysóva tesapysove ambuégui. Upépe oñemoña, jaipapa pa'ÿ haguáicha, vaka, ovecha, mamymba, mburika ha kavaju iñakuävéva, hoy'úva ypa pyrusu pukúpe, oñembotýva Yvypahárupi ha hypa'ÿva araka'eve.

     Hogaguasu korapy ruguápe guéicha tuicha umi hymba kure. Hymba ryguasu kuéra ñandúicha okakuaa ha ombo'a tapia haku ha ro'y ára pukukuére.

     Ikógape heñói, ipoty ha hi'a opaichagua temitÿngue, ipiru'üre peteï. Sandia ikokue guare pirekuégui ojapouka yga ikatuva ovevýi para mboypýri peve. Imandi'o rapo katu timbo'ýicha ipoguasu. Peteïete ipetÿ roguerépente omokuarahy'ä ijapyka puku ohóramo toroñarome, oguapýrö jepe ijykére hembireko ña Réina, moköive itajýra «princesas» ha umi poguasu mombyrýgui oúva ombojerovia hagua.

     Hembíporu kuéra kuarepoti ha kuarepotiju apopyre meme. Oguereko ave hetaiterei karamegua henyhëva jeguakágui. Ajakápe ombyaty mbyaty imba'erepy ñemumbyre ha sapy'a py'a oguenohë omyasäi korapýre aipo, «onza de oro» ombokuarahy hagua. Upéicha jave ndaje karai Réi oha'äjepitóky hembiguái pahe kuéra ndive.

     Oikóndaje upéramo ñe'ëmbegue he'íva upe po'a jo'a ohupyty'va karai Réi oguahëhague chupe aipo «Libro paje guasu iletra'íva» rupi, ombuekovia va'ekue ava arandu peteïme peteï chipa kavure pehënguére. Oikuaaséramo oimeraëva mba'e, taha'e jepe máva renda parehéropa itenondéta karrerahápe, oporandúnteha ilibro guasúpe, omo'akämby itïre anteoho, oipevu oimehárupi kuatia ha upépe ojuhu iporandukue ñe'ëmbojevy.

     Vaicha niko karai Réi vy'apópe oikove. Hembiguái retarasáma oiko hagüa ha'ete ojayvy oikóvo ejehevipe'a oka'api ikokuérupi. Hi'ái nda'iporiguasuvéima omokyre'ymi va'erä ichupe, jepémo, ojojoipáma tyguatágui.

     Hendypu, hesäiguasu, imorotiguasu, ikyraguasu. Oikónte ára pukukuére kuarahy'äme okay'u, oterere, okaruguasu, opita, oaperita tyky tyky, hi'éu jo'a jo'a, oipokä pokä ipysäguasu ha tuichaicha jepi ojuru pe'a.

     Amo huguápeko ndovy'avéi, ndahetia'evéi, ikueráigui tekoreígui. Upéicha rupi ou oike iñakäme mitä reko, oikuaa'ÿgui rei mba'étepa ojapóta, ha osë he'í peteï jeýe hembireko ña Réinape:

     -Aha'äséko aikóvo tuka'ëkañy.

     -¡Péina upéicharamo ndetarovaitéma! -ombohovái chupe upe kuñakarai.

     Ipochy karai Réi ha opu'ä pyta'ä pohýi vai oinupä potávo hembirekópe iñe'ëguasúre. Ha'e katu oguevi'imínte ichugui he'i jey mboyve:

     -¡Ahechasetémapa ndeichagua karaiguasu oikóramo korapýre oporomuña ha oporoheka tatakua kupére!

     «Upéva añetegua -he'i ipy'ápe karai Réi oguapy jeývo pochy gua'úpema- Nahi'äí upéicha añemotï ha aiko tembiguái jurupe pukarä. Aikeétarö añete ñembojarúpe, ajapo va'erä ñembojaru mombe'úpyrá.

     Upémaramo ohenói Poromomaranduhárape ha kóicha he'i chupe:

     -Tereho táva ha tava jerére ha oikuaasévape eikuaauka: oha'ävame chendive tuk'ëkañy, ajuhu'ÿramo ame'ëta che'yvy mboja'o mbytemby tymba oïvareheve ipype, ha otopáramo katu añakä'oukáta.

 



- II -

PYCHÄICHI RYKE'Y TENONDERE

 

     Pa'ika'í rekove árape, oïméramo mba'e maymávape ojekuaauka va'erä, oñemotenonde matapu mbopuha omboayvúva ohóvo oñembyatypa peve tapicha oikóva upérupi ohendu hagüa Poromomaranduhára ñemoñe'ë. Oikómi ndaje upéramo ko karai Réi rerekua oguerosapukái ijahy'o soropa peve:

     -¡Mávapa! ¡Mávapa karai Réi jehayhuetávandi oha'äse tuka'ëkañy!

     Ndaipóri oñemoïséva hese oñehendúgui oïmeha upe «Libro paje guasu iletraiíva» omombe'u va'erä ichupe katuete mamópa oñekañy ichugui. Hi'ariete herakuä pokarëmíjeko ave karai Réi.

     Upévare Poromomaranduhára hembe ruguy potaitehápema hína osapukái rei haguére upérupi, Pychäichi ryke'y tenondere ohechávo isype oúva hína vaka ñamihágui peteï kapi'i-pytändyre, ojoko tapeasápe ha he'i chupe:

     -Eme'ë cheve «modo» akañy hagua karai Réigui chejuhu'ÿ haguáme.

     Ojayvýnte upépe upe guaiguimi anga ha oipo'o mbohapy kapi'i-pytä poty sa'yju ha ome'ë imemby tenonderépe. Ha'e katu oñongatu isombréro kuápe ha oho heseve he'i karaí Réipe:

     -Che akañýta ndehegui che-juhu'ÿ haguáme.

     -Néi, jahecháne -he'i karai Réi -Upéicha ramo añete ame'ëta ndéve che yvy mboja'o mbytemby tymba oïvareheve ipype. Rojuhúramo katu roñakä'oukáta. Ehai nde réra ko kuatiáre ha ñañoñe'ë me'ë.

     Ohaipáreve héra oñepyrürna okañy Pychäichi ryke'y tenondere:

     Karai Réi rovake va'ekue karia'y rete joja ojere tejuguasúpe.

     Okërupi osënguévo oikóma ichugui apere'a.

     Korapýrupi jahecháma opopóva tapiti.

     Ñúre huguái vevéma ohóvo aguara, ryguasu uha.

     Oñani oñanivehápe ohupyty Yvypaha, opaichagua ñu osoitehárupi. Ojasuru petëi kapi'i-py-tändýpe ha upépe ojerova mbohapy yvoty sa'yjumíme.

     Ambue ára ko'ë rire, karai Réi opu'ä, ojovahéi, oarambosa kyra, oho oheka «Libro paje guasu iletra'íva» ha kóicha he'i chupe:

     -Karia'y puku rete joja ojerova kuri tejuguasúpe. Okërupi osëma apere'a. Korapýre opopóma tapiti. Ñúre huguái veve ohóvo aguara, ryguasu uha.

     Omoakämby itïre anteóho, oipevu oimehárupi kuatia ha omoñe'ë ilibro guasu:

     «Oñani Yvypaha peve, opaichagua ñu osoitehárupi; ojasuru kapi'i-pytändýpe ha upepe ojerova mbohapy yvoty sa'yjumíme».

     Karai Réi ohenói hembiguái kuérape ha kóicha oporojokuái:

     -Tapeho Yvypahápeve, opáichagua ñu osoitehárupi, ha pegueru chéve mbohapy kapi'i-pytá poty sa'yjumi pejuhútava upépe katuete.

     Tembiguái kuéra ojapo huvicha he'i haguéicha ha ogueru ichupe mbohapy kapi'ipytä poty sa'y jumi.

     Karai Réi omoïuka yvýpe henonde ha kóicha oñemoñe'ë:

     -Ejevy nde rekoitépe, karia'y puku rete joja.

     Ha upépente ojerova jevy umi yvoty sa'yjumígui Pychäichi ryke'y tenondere.

     -Rehecháma chehegui ikatu'ÿha oñekañy he'í chupe karai Réi ha oñakä'ouka.

 



- III -

PYCHÄICHÍ RYKE'Y TENONDERE AMBUE

 

     Ko'ä mba'e ojekuaakuévo opárupi isarambi kyhyje ha nosëvéi karai Réi ndive oikeséva ñembojarúpe.

     Upéva aja karai Réi ipijohapa anga teko kueráigui ha oikómi jepi he'i hembireko ña Réinape:

     -Mba'e háre nipo umi tekove ñembyahýi sa'yju iñakäre oñemyakate'ÿ etei.

     Peteï jasy puku ohasa rire ohenói jey Poromomaranduhárape ha kóicha he'i chupe:

     -Tereho táva ha táva jerére ha oikuaasévape eikuaauka. oha'ävape chendive tuka'ë-kañy, ajuh'ÿ-ramo ame'ëta chupe che yvy mboja'o mbytemby, tymba oïvareheve ipype, ha amomendiata hese che rajy princesa tenondere. Atopáramo katu añakä'oukáta.

     Ha péina jahecha jeýma Poromomaranduhárape, matapu mbopuha rapykuéri, oguerosapukái ijahy'o soro ha ijyryvisëmba peve:

     -¡Mávapa! ¡Mávapa karai Réi Jehayhuete hamarangatueté ndive oha'äse tuka'ëkañy...!

     Hembe ruguy potaitehápema anga upe karai Réi rembiguái, Pychäichi ryke'y tenondere ambue cho he'i isýpe, ojohéiva hína tembiporu:

     -Eme'ë chéve «modo» akañy hagua karai Réigui chejuhú'ÿ haguáme.

     Ojepoitýnte upe guaiguimi japepo ruguápe, oipyhy upégui petei piraratïmi ha ome'ë imemby tenondere ambuépe. Ha'e oñongatu inambi kupépe ha oho heseve he'i karai Réipe:

     -Che akañýta ndehegui chejuhú'ÿ haguáicha.

     -Iporäite upéicharamo -opukavy kañy karai Réi-. Rojuhú'ÿramo añete, ame'ëta ndéve che yvy mboja'o mbytemby tymba oïvareheve, ipype ha amomendáta nderehe cherajy «princesa» tenondere. Rojuhúramo katu roñakä'oukáta. Ehai nderéra ko kuatiáre ha ñañoñe'ë me'ë.

     Ohaipáreve héra oñepyrüma okañy Pychäichí ryke'y tenondere ambue:

     Karai Réi rovake va'ekue karia'y mbarete pörä ojere mykurë katïme. Okërupi osëma apere'a. Korapýre opopóma tapiti. Ñure huguái vevéma ohóvo aguara, ryguasu uha.

     Oñani oñanivehápe ypa rembe'yre ohupyty Yvypaha, opáichagua Y osoitehárupi; ojepoi ygáupa'time, oñapymi ypa ruguaite peve, ojerova ñunundi'ápe, tujúpe ojaitypo ha upepe okañy kirïrïete.

     Ambue ára ko'ë rire, karai Réi opu'ä, ojovahéi, carambosa kyra, oheka «Libro paje guasu iletra' iva» ha kóicha he'i chupe:

     Karia'y mbarete porä ojerova mykurË katïme. Okerupi osëma apere'a. Kopapýre opopóma tapiti. Ñúre huguái veve ahóvo aguara, ryguasu uha.

     Omoakamby itïre anteóho, oipevu oimehárupi kuatia ha kóicha omoñe'ë ilibro guasu:

     «Oñani ypa rembe'ýre Yvypaha peve, opáichagua Y Osoitehápupi, ojepoi ygáu pa'üime ypa ruguaite peve ha úpepe ojerova ñunundi'ape. Oisu'úta pinda kuarepoti».

     Karai Réi ohenói hembiguái kuérape ha kóicha oporojokúai:

     -Peje'ói Yvypahápe, opaichagua Y osoitehárupi, peity ypa ruguaite peve, ygáu pa'üme, ko pinda kuarepoti ha pegueru chéve peteï ñunundi'a peikutútava upépe katuete.

     Tembiguái kuéra ojapo huvicha he'i haguechaite ha ojevy pira saingo reheve. Karai Réi omoïuka yvype henonde ha kóicha oñemoñe'ë:

     Ejevy nderekoitépe, karia'y mbarete porä.

     Ha upépente ojerova jevy upe ñunundi'águi Pychäichí ryke'y tenondere ambue.

     -Rechecháma chechegui ikatu'ÿha oñekany he'i chupe karai Réi, ha oñakä'ouka.

 



- IV -

PYCHÄICHI OPU'Ä ITANIMBUKUÁGUI

 

     Ko'ä mba'e ojekuaakuévo katu tuichavéntema kyhyje isarambi upérupi ha nosévéi karai Réipe iñembojaru irürä. Upéva aja hete remoimbáma anga tekokueráigui ha oikómi jepi he'i hembireko ña Réinape:

     -Mba'e tamora'e aikuave'ëve umi vyropahápe omoïse haguaicha iñakä tuka'ë ra'äme.

     Irundy jasy puku ohasa rire ndojejokovéima ha ohenói jey Poromomaranduhárape he'i hagua chupe:

     -Tereho táva ha táva jerere ha oikuaasévape eikuaauka: oha'ävape chendive tuka'ëkañy, ajuhu'ÿramo ame'ëta chupe aguerekóva guive mboja'o mbytemby ha amomendáta hese che rajy «princesa» imitakuñavéva. Atopáramo katu añakä'oukáta.

     Ha péina jahecha jeýma Poromomanduhárape, matapu mbopuha rapykuéri, oguerosapukái ijahy'o soro, ijyryvisëmba ha iju'aipa peve:

     -¡Mávapa!¡Mávapa oha'äse tuka'ëkañy Karai Réi jehayhuetéva, imarangatuetéva ha ipojeraitéva ndive...!

     Ndoikesevéigui mavave ñembojaru pohýi etépe karai itukumboitévandi, are anga oiko oguata ha osapukái rei temberuguypárehema, opu'äme Pychäichi itanimbu kuágui, he'ire ipype:

     -¡Oïme va'eräko karai Réi ikostilla pa'ü ave katuete!

     Upémarö oho ojerure isymíme, ombovyvýva hína ao sorokuemi:

     -Eme'ëmona chéve «modo» ikatu hagua akañy karai Réigui che juhu'ÿ haguáicha.

     Ohovasa anga isymi ha ome'ë chupe ju po'imi oguerekóva ipópe hína. Pychäichi oikutu ikamisa ruguáire ha oho heseve he'i karai Réipe:

     -Che akañyta nde hegui chejuhu'ÿ haguáicha.

     -¡Mamópatame rekañýta chehegui, nde mitä'i sa'yju, revi tanimbu, tü rembi'u! -ipochy karai Réi oimo'ägui oime oñembohoryséva mba'e hese omboúvo hendápe upe mitä morombi- ¡Eguata tereho reñembuepoti mboyve!

     Ndaipytaryrýivo Pychäichí, karai Réi ojepopichy ha pukavy ku'épe oporandu ichupe:

     -Teräpa reñeñakä'oukase katuete umi nderyke'y moköivéicha...

     Ñambopuku reíma ñaína -oñepyta'á Pychäichí-. Eipyso katu nde kuatia ha ñañoñe'ë me'ë.

     -Reipotaháicha -he'i tuicha puka pa'üme karai Réi-. Rojuhuÿramo ame'ëta ndéve aguerekóva guive mboja'o mbytemby ha amomendáta nderehe che rajy «princesa» imitäkuñavéva. Rotopáramo katu reñembyepoti kavalleríata ha hi'áriroñaká'oukáta. Ehai nde réra ko kuatiáre ha ñañoñe'ë me'ë.

     Ohaipáre héra oñepyrüma okañy Pychäichí:

     Karai Réi rovake va'ekue mitä piru resa'ykumi ojere ka'imirikináme.

     Okërupi osëma apere'a.

     Korapy're opopóma tapiti.

     Ñúre huguái veve ohovo aguara, ryguasu uha.

     Oñani oñanivehápe ka'aguy pa'ürupi ohupyty Yvypaha, opaichagua ka'aguy osoitehárupi.

     Upépe ojerova ju po'imíme ha oho ojekutu peteï yvyra-pytä ohupíva arai peve hu'ä pire guýpe.

     Upépe ohecha ojapohague tyke'ýra rembiapokuéichante avei ha oike ichupe kyhyje ro'y.

     -Libro paje guasu iletra'íva omombe'úta katuete karai Réipe mamópa aju akañy ichugui. Añembuepoti kavalleríata ha hi'ári añeñakä'oukáta -hasé soro Pychäichí-. Oimemínepa anga ko'árupi tekove ikatúramo chepytyvöse va'erä rehegua...

     Ohendu upe ju ñe'ë rasë po'imi peteï ypeku ombota mbotáva hína upe yvyrarakä pireruýrupi hembi'u rekávo. Oiporiahuvereko anga ha he'i chupe:

     -Anive rekyhyjétei, che roipytyvöne.

     He'íre voi ohekýí upe ju po'i ha oikutu ipepo guýpe.

     Upépe upe jumi ojerova guyra raguemíme.

     Upémaramo guyra ypekü oveve karai Réi rogaguasu peve.

     Oike kotypýpe ha ojuhúvo ikerambu, oipe'a jey upe haguemi ha omokañy óga jára kasö bolsillo kuápe.

     Umíva ojaporire, guyra ypekü oveve ha oje'ói Yvypahágoty, apáichagua ka'aguy osoitehárupi, haitymi ñangarekóvo.

     Koichaite oñemombe'u, ha kóicha oikómine raka'e Pa'ika'i rekove árarupi.



- V -

AMBUE ÁRA OIKO VAEKUE RAKA'E

 

     Ambue ára ko'ë rire, karai Réi opu'ä, ojovahéi, oarambosa kyra, oheku «Libro paje guasu iletraíva», ha kóicha he'i chupe:

     -Pychäichi ojerova ka'imirïkináme. Okërupi osëma apere'a. Korapýre opopóma tapiti. Ñure huguái veve ohóvo aguara, ryguasu uha.

     Omoakamby itïre anteóho, oipevu oimehárupi kuatia ha kóicha omoñe'é ilibro guasu:

     «Oñani ka'aguy pa'üre Yvypaha peve, opáichagua ka'aguy osoitehárupi; ojerova ju po'imíme ha oho ojekutu yvyra-pytä ohupiva arai peve hu'ä pire guýpe».

     Karai Réi ohenói hembiguái kuérape ha kóicha oporojokuái:

     -Tapeho Yvypahápe, opáichagua ka'aguy osoitehárupi; pehapy upe yvyra-pytä ohupíva arai peve hu'ä; pembogua yrupëme itanimbukue, ha pegueru chéve petëi ju po'imi pejuhútava upépe katuete.

     Tembiguái kuera ojapo huvicha he'i haguéicha ha ndojuhúi mba'eve. Tindy ha kyhyjéreheve ojevy karai Réipe omomarandu:

     -¡Po'akä'oukapáta! -oñarö karai Réi.

     Ha upépe oñehendu Pychäichi pukakue guemi, ojoguáva guyrarague ñe'ë po'i kangymíme ha osevaicha herüguágui.

     Oheka hikuáí ¡chupe iñakänga'upa peve ojere jere reígui, ha amo ipahápe karai Réi ndojejokovéima ha osapukái pÿahë vai karaiñe'ëme:

     -¡Pido, pido!

     Ombohováinte ichupe upe guyrarague pukakue po'imi osévaicha herüguágui.

     Upémaramo karai Réi he'i ñembojuruhe'ëtépema:

     -¡Ejevýmomandina nde rekoitépe, che ra'ymi Pychäichi!

     -¡Mba'eveihavéramo! -oñehendu Pychaïchí ñe'ëngue po'imi-.

     Cheve ndachemoñuhäichéne pokarëme. Ehenói karai Pai'í, karai Alcalde ha karai Alguacilpe, ha tombohavái nde réra kuatiáre karai Escribano revake ha «Sello de España» guýpe.

     Jepémo karai Réi nome'ëséi mba'eve, ojapomante va'ëra Pychäichi oikuaita haguéicha oikaaséramo mba'éicha rupípa upe mitä pyruru okañy kuaa ichugui ha ombotavy ilibro arandúpe.

     Upéicha, oñembyatypámaramo umi poguasu jeheróva, ha ohaipaire héra kuéra karai Réi réra rovái, «Sello de España» guýpe, karai Escribano rovake, osé oveve karai Réi bolsillo kuágui upe ypekü raguekuemi; ovevýí sapy'a henondépe kuéra ha ova jevy Pychäichíme.

     -“¡Ápente che! -osapukái ha oipyhy mesa árigui upe kuatia jehaipapyre ramóva ha okua heseve karai Réi pochy jera ra'ärovo.

     Heko tapiápe Pychäichi oho ndouvéi. Aipongo upe guive karai Réi oguerokyhyje ojevy mba'éramo guarä upe mitä imba'e rekávo.

     Hi'ári oñemyrö ha noha'äsevéi tuka'ëkañy.

 

 

Enlace a la versión digital de

KARAI RRÉI. OHA’ÃRAMOGUARE TUKA’ẼKAÑY o DE CUANDO CARAÍ REY JUGÓ A LAS ESCONDIDAS

 

  • Cuento popular tradicional recopilado y restaurado por Juan Bautista Rivarola Matto

    • Advertencia

      • - I -/ - II -/ - III -/ - IV -/ - V -

    • Los tiempos del cura mono

      • - I - El libro de los encantamientos llenos de trampas y entrelíneas

      • - II - El mayor de los hermanos de Pychäichí

      • - III - El segundo de los hermanos mayores de Pychäichí

      • - IV - Pychäichí se levanta del pozo de cenizas

      • - V - Lo que paso el otro día

    • Karai Rei aha'ä ramo guare tuka'ë kañy

      • Pa'ika'i rekove ára

        • - I - Aipo «Libro paje guasu iletra'iva»

        • - II - Pychäichi ryke'y tenondere

        • - III - Pychäichí ryke'y tenondere ambue

        • - IV - Pychäichi opu'ä itanimbukuágui

        • - V - Ambue ára oiko vaekue raka'e

 

 

 

***************

 

 

 

Enlace al
CATÁLOGO POR AUTORES
del portal LITERATURA PARAGUAYA
de la BIBLIOTECA VIRTAL MIGUEL DE CERVANTES
 
 
 
 

LITERATURA PARAGUAYA

NOVELA PARAGUAYA

NARRATIVA PARAGUAYA

EDICIÓN DIGITAL

 

 

 

 

GALERÍA DE MITOS Y LEYENDAS DEL PARAGUAY

(Hacer click sobre la imagen)

 





Bibliotecas Virtuales donde se incluyó el Documento:
FOLKLORE,
FOLKLORE, TRADICIONES, MITOS Y LEYENDAS DEL P
IDIOMA
IDIOMA GUARANÍ - POESÍAS - MÚSICAS - ESTUDIOS
BIBLIOTECA
BIBLIOTECA VIRTUAL MIGUEL DE CERVANTES...



Leyenda:
Solo en exposición en museos y galerías
Solo en exposición en la web
Colección privada o del Artista
Catalogado en artes visuales o exposiciones realizadas
Venta directa
Obra Robada




Buscador PortalGuarani.com de Artistas y Autores Paraguayos

 

 

Portal Guarani © 2024
Todos los derechos reservados, Asunción - Paraguay
CEO Eduardo Pratt, Desarollador Ing. Gustavo Lezcano, Contenidos Lic.Rosanna López Vera

Logros y Reconocimientos del Portal
- Declarado de Interés Cultural Nacional
- Declarado de Interés Cultural Municipal
- Doble Ganador del WSA