PortalGuarani.com
Inicio El Portal El Paraguay Contáctos Seguinos: Facebook - PortalGuarani Twitter - PortalGuarani Twitter - PortalGuarani
MERARDO JOSÉ BENÍTEZ GONZÁLEZ

  PAPÍTO FRÁNKO REMBIASAKUE - Por MERARDO JOSÉ BENÍTEZ GONZÁLEZ - Año 2009


PAPÍTO FRÁNKO REMBIASAKUE - Por MERARDO JOSÉ BENÍTEZ GONZÁLEZ - Año 2009

PAPÍTO FRÁNKO REMBIASAKUE

 

Por MERARDO JOSÉ BENÍTEZ GONZÁLEZ.

 

Con los auspicios del FONDEC.

Páginas: 110

Formato: 21 x 14 cm.

ISBN: 9789995355128

Año: 2009

Asunción – Paraguay.



LOS CUENTOS DE CHO MERA

Con sumo orgullo le presento aquí en Mbatovi a mi único discípulo en materia de narrativa paraguaya en guaraní: Merardo José Benítez, educador oriundo de San Pedro del Parana, Itapúa. Estos 4 cuentos forman parte de una colección mayor agrupada en dos tomos bajo el título: “Papíto Fránko Rembiasakue”, edición Fondec, 2009. El autor se nutre de la oratura popular, de los inventos de un personaje real de su pueblo, mitómano, iletrado, pero insigne narrador de relatos ficticios, verosímiles y fantásticos. "Cho Mera" lo descubre y lo reivindica, y a través de sus cuentos ingresa a la literatura universal, porque estos relatos pasan a integrar el patrimonio literario de toda la humanidad. A mí me llena de satisfacción porque sé que en materia literaria se halla siempre vigente el dicho: Tus herederos no son tus hijos, son tus discípulos.

Tadeo Zarratea


 

CHE IRŨME OISU’U ÑANDURIE

Merardo Benítez rembihaikue

“Mba’épa lo xuventu…”. Péicha mante oporosaludámi va’erã la karai Anahtásio Valmaséda. Karai Natáifo Masiégape ojekuaavémi chupe. Oikómi va’ekue pe amo San Rrafaélpe, tuicha ivigóte, tuicha itĩ, tuicha isombréro ha tuicha voi la karai ave. Ha’e ndajeko Juty guare. Oguereko peteĩ isovríno Této oje’éva ichupe, ha upeichaite avei ñandesaluda; karia’y pyahuete, arriéro mbarete, vrúto, ndoikuaaséiva mba’eve; isororoiterei voi; yhápe mba’e ohórõ ndohói voi tapére, máhke ojapyhara vatéa, ohasa kure ári, opyrũ ype ra’ýre, ochuta ryguasu kurúre, ha oho… hína. Umi guãiguĩ ndohayhupái voi chupe isororóre, ha katu che sosioite la Této. Iguápo la arriéro ha roiko joa peteĩ ehtánsia axénope. Che ahámi adoma pótrro ha akapa tóro ha mba’e. Této umía hymba guéi porã ha ikarréta, ojapo hikuái alambráa ha válo ha mba’e. Pe ka’aru pytũvo rojotopapa pe rráncho jerére, ikachiãi joa lo mitã.

Peteĩ árape okasea chéve hína oho hague peteĩ médikape ha he’i jeko ichupe mbói venénogui ha’e omano va’erãha. “Eñangarekóke ndejehe aipórö”, ha’e ichupe ha upéichante opa.

Oĩ tiémpo imbovypaiteha lo mitã ha upéi rojotopapaite jey jepi. Che do vésente voi aha aláño, pótrro oñedomáta ỹro tóro ojekapáta jave.

Peteĩ che aiméme oikomi peteĩ mba’e cheresaraive’ỹma va’erã araka’eve. Oho Této oguerova hymba guéi. Ka’arulaoitéma. Oĩ tapicha oipysómava rre ha ohuga vólei ha mba’e.Che katu asova aína peteĩ guáhka po’i che harreador rã. Upéinte osapukái oréve Této: “Pema’ẽmína ko pyerkesa’i chesu’u”, he’i; ohupi la ipo ha osaingo pe ikuã’íre peteĩ ñandurie, (ku mbói para’i iponsoñaitéva), vai vaimi ojekuaa la mombyry guive; opa’ãite voi hese la hâi.

- Ndesu’úpiko - , ha’e ichupe. – Heẽ chekarãi’imi ko infeli, he’i. Oñakarama la ótrro ipópe pe ijajúra rehe ha ombopytupa. Upéi omongu’i pe mbói akã ku manduvijokáicha ha omombo la he’õngue.

– Péa iponsóña. Ani neremomba’éi. Háke la médika he’i va’ekue… - ha’e ichupe. – Ndojapoichéne che rehe mba’eve ko’ã pyerkesa’i - he’i. Omoĩ pe ehtáka akã ári la ikuã’i ha ohekýi iku’akuágui peteĩ machetíllo ha unavetépe oikytĩete la ikuã’i mbytetéipi. Oveve pe ikuã’ingue. Ojopy la ijerída ha ouete heseve. Oheka omoĩ hese ñandu renimbo ha mba’e ha sapy’aitépe opytáma la huguy. Upe pyharéma oikuaa la patrrón ha he’i chupe: – Jaháta ko’ẽro Pirapópe. Upépe oĩ peteĩ pohãnohára Tanáka ijapellídova. Péa reikytĩukaveva’erã ha tombovyvy ndéve pe ipire hi’ári tokuera porã -. Upe ko’ẽjúipi osẽ hikuái peteĩ trraytórpe oho. Ka’aruláoma oguelta hikuái ha ni nomo’akânundúi chupe. Ndojupijepeichéne la venéno ra’e hese. Alótrro dia noromba’apói pórke San Bla ára ha oĩ jeýma la he’íva Tétope, ndovaleiha oheja ikuâ pehẽngue ho’u tahýi terã karáncho mba’e upérupi. Kalu la he’íva ichupe upéa. Ha he’i chupe Této: - Jahána aipo ramo jaheka la che kuã’i pehengue ha jatopárõ ñañotÿ -. Asë aha avei che hapykuéri kuéra. Kalu ogueraha peteĩ pála mbyky’i oñotỹ haguã la kuã’ingue. Roho la ehtáka ypy rupi rojesarekoroína ha ndorotopái. - Oiméne ho’úma taguato ra’e, ha’e ichupekuéra che. Upéinte hesaho sapy’a hese Kalu: - Na’ápe hína - he’i. Pe kapi’ipe kuápe oĩ hína, ni tahýi nda’ijatýi hese; ndojoguái kuãme, ipara hũmba ha ipoguasueterei, nderegueroviamo’ãi la kuã’i hague. Pe úña rehénte voi ropilla la ha’eha. Této oguapy voi ha omaña: - Máa piko oimo’ãta la che kuã pehẽngueha kóa, he’i; oguapy ipy rehe, ojagarra peteĩ kapi’i ha oñatõi, ombyapajeréi ha oikutúvo la kapi’ípe pe ikuã’ingue, ochivivimi hesaitére la ochivivía.

– Aaaaiiihh - he’i upépe mitã Této, ho’a ovayváo, ojepokyty pe yvy rehe. Ore ndoroikuaái mba’épa rojapóta ichugui; rogueraha la galpómpe, sapy’aitépe pe hova irurupaitéma ha ja noñe’ẽvéima; média óra mboyve omanoitéma la Této. Hetaite… niko rombyasy, ha la omombe’u va’ekue ha’e chéve la médika guigua katu ko’agãite peve chemopensa. “Jaroviánte va’erãko la oje’é…va”, ha’e apytávo.




AHA CHE CHÍKA RÓGAPE HA AKE MITÃ KOTÝPE 

Merardo Benítez rembihaikue


Yma che mitã rusúpe ningo ajeguhtami  peteĩ kuñataĩ porãre; umi sánto mondeháicha idesénteva, ha’e kampesinaite, iseñora ha hetaitemi la opretendéva chupe la ivállepe; guyra’i mbichýicha hyakuã asy; pe ñañuguãitĩro hendive japyta katuete voi ñañetĩrupi pe hapykuerére ku kavaju koxúdoicha.

Pe mitãkuña péa ningo jaikuaase voi mba’e mba’épa la oguerekóva; oĩ hese peteĩ porã ehtrráño ñandepytureraháva; ha’ete pe ñane korasõ omombytátava oike haguãicha opyta ipype. Kuñami ne marangatúva; naimo’ãi va’ekue voi la che rehe outaha itavyete; he’ẽ, oretavyete aje ojuehe, ha katu iselóso la itúa, ndoipotái voíngo ni añemboja ijypýpe, pe orílla oríllarente voi ku ryguasu kuru imemby ypévaicha oipota aiko; pe kora árinte voi oipota aime ku toréro pituváicha, ha che katu ha’ete voi ku opátava la múndo la chemombyrýrõ ichugui sapy’ami jepe. Aimérõ ijypýpe amaña hese. Aimérõ mombyry apensa hese. Akérõ asoña hese; ahecha amendárö hese. Hese mante voi amendava’erã ha’éva voi ha sapy’a amanórõ, ha’e nga’u la yvága ha taha tapyta ipype.

Péichako che ha’emiva’erã káa ku chemandu’a hese ha la výro ningo jaipuru haguã voi jaguereko; la oikova’ekue cherehe hógape ningo ikácho; upéa orepe’ava’ekue ojuehegui, ha péina amombe’úta peẽme.

Upérõ aiko peteĩ che tia rógape; amo Pilar gotyo ko hína kóa, ha aha jepi la visítape ha jepépa mombyrymínte añemboguapy ichugui chéntema la avy’apáva. Sapy’ánte ku ka’ay mba’e cherupitýrõ pe ipópe guare, ajohyi’imi jepe ipóre pe che po ha upéantema chéve. Oiméne aháma la séi vése mba’e la de visíta ha upéinte apytamíta ake la hógape pórke tiempo vai; ojeprepara peteĩ tormentarãicha ha nda’ipóri káso. Apytáta. La itúa la oiko hatãvéa; ha’e la omoĩva chéve cherupaguã peteĩ mitã kotýpe.  Oiméne oguereko sínko áño mba’e la mitã. Ha’e peteĩ tupa’ípe ha che la ikotýpe ótrro tupa tuichavévape; isegúro la koty’i, irrexapa voi ha ijyvate la iventána. 
La mitã aje’íma oke ha aikévo che la kotýpe ahendúma voi la karai ollavea che reheve la okẽ; oiméne pono voi ni apensa mba’e ambojakarévo la itajýra. Añeno, ha akemírente voi asoñáma katu la kuñáre; heta avy’a che kéra. Upéinte apáy, oiméne lahkuátrro mba’e, chetyryru jekáta, akuarupátama chejehe, hetaiterei voíko rokay’u kuri. Atantea la okẽ ha ojellavea; ovetãnguéra katu ijyvate voi ha irréxa de iérro sa’i asy; ipíso valdosapa la koty. Ndaikuaái mba’épa la ajapótava. Amaña la mitãre ha oipeju vigóte, oke… ñande sosio’i. Upémaramõ aguerova mbeguekatuete la che rupápe ha añemoĩ akuaru la mitã’i rupápe, ikatu haguãicha oja hese la jekuarukue. Akuarupávo la hupápe, aguejy, ha ahupi jey tavo la mitã aguerova haguã la hupápe, atopa hye chivivi ra’e la che rupápe ikeraite. Ambogue la lu ha aha’arõ ko’ẽ. Ha ine… pe añamenby. 
Upéi ko’ẽ vai vaívo, oñepu’ãmba rire, añandu la odehllaveáva la che rokẽ.  Upévo che asẽ ajehecha’ỹre ha adehporra tevi rague; adihpara la che tia róga peve ha upégui San Pédro del Parana meve, ha  ni ko chetujakue ndahavéiva upe gotyo. “Hasta para hoy día”, he’i la imbarakaja kañy va’ekue.



CHIRÍKO ALMÁDA HA XUANDE KORRÉANDI, AHA AMBOPU KASAMIENTOHÁPE

Merardo Benítez rembiapopy


Aime’aína peteĩ sávado, ka’aruláo, pe che kotýpe; aguapy la tupápe aluhtrra’aína che sapatu. Upéinte ahendu la ojepopéva pe trrankérape. “Máapa aipo ovy’aitéva”, ha’e chepy’ápe, asẽ amaña ha ahecha peteĩ arriéro, oiméne do métrro ári ipuku. Karia’y porã…, tyvyta joaju, itrráxe hû, ivóta hû. La henda katu umi síne rupi mante jahecha la upeichagua. Pe hymba kálcha ha ijovecha pire umía katu oime va’erã ovale millóne. Amaña hese are porã ha upéi amoguãhẽ. Moréno la arriéro ha hesa rovy. Ojayvy ohasa haguã la soléro yvate guy rupi. Tupao rokẽicha tuicha la arriéro ha la henda katu ehkuéla korapýicha tuicha. Aporandu ichupe mba’épa oje’ofresemi ha he’i chéve: - Peteĩ che reindy ningo omendáta ha roipota la ombopumi va’erã oréve la kasamientohápe, ha oje’e chéve nde músikoha ha reguerekoha nde sósio kuéra - Ha upéichako añete - ha’e ichupe. Chiríko Almáda ha Xuande Korréa upérõ oiko che róga kupetépe amo Vovi pukúpe; oja voi la hogakuéra ojuehe ha chehegui oiméne oĩ 100 métrro mba’e. Aturuñe’ẽ ichupekuéra ha ou hikuái. Amombe’u ichupe kuéra la oĩva ha iñakãrakueterei voi hikuái. – Mboýrepa pehóne - he’i la arriéro. - Oréko oimeraẽa káña rehe rohóta - he’íma la che sosiokuéra.  - Mombyrýiko - oporandu Xuande. - Ha mombyrymíko -  he’i la arriéro. - Péro oĩ tiempo - ombojuapy. – Ha mba’éichaiko jaháta - he’i Chiríko.  - Ha péa ári -  he’i la arriéro, ha ohechauka la henda. 

– Ñandejapáta piko lo kuátrro - ha’e ichupe.      - Hẽe - he’ínte la arriéro.Oguerúma la henda ha ojupi. Xuande oho ogueru imbaraka ha Chiríko iñakordeón. Roñemombo ijapýri: che aha la arriéro rire, che apýri Xuande ha ijapýri jey Chiríko. Nderegueroviamo’ãi, entrre kuátrro rojupi ha ijavéta voi peteĩ. Kuarahy pytã amo poñéntepe ha ore roho. Amo Arekita gotyo la roñanderesa; upéi amo Misióne gotyo ha roju jey Juty gotyo vaicha chéve, péro la oikóva che rehe ha la che sósio kuéra rehe ikácho. Pe pytũmbáipi roñedesatinaitéma, pytũ pytã, ni ore po ndorohechái, ha roho. Upéi ha’ete la ore renda  nopyrũvéimava yvy rehe, ha’ete ku oveve mba’éva. Aipichãi Xuandépe ha ha’e che pichãi avei. Upépe avy’a jey añandúre ha’ekuéra ouha avei hína. Añe’ẽ la arriérope, aporandu mombyry gueterípa opyta la rohoha ha noñe’ẽi chéve. Ajepy’apy pyahuete jey, che rague vu’ãmba. Upéi oiméne média óra haguépe mba’e oñe’ẽ jey la arriéro:  -    Ñaguãhẽnguéoma - he’i. 

Upeimínte ja rohecháma katu la lámpara petrromal omimbipáva; oĩ mimi la xénte, oĩ kantinarã hamba’e ha peteĩ galpón guasu, pahtel aperãicha ipéva. – Ne’ĩra ou hikuái la omendahágui - he’i la arriéro. Roguãhẽ, oremboguejy la galpón oríllape ha oho la arriéro omboívo la henda pe okupe guy gotyo ha upe guive ndorohechavéi la arriéro orereraha va’ekuépe; ore reja mbohapy karai dehkonosído kantinérondi ha katu horyeterei umía; oguerúma voi la káña ha ja roñepyrũma ro’aperita, rombojoja la ore ihtrrumentokuéra ha oreresarái voi la mombyry roĩha ha ni noroporandúi mamópa la roime; oreresaraipáma la káña rohecha ramo guare, káa rráto ou oporandu oréve ndopái gueterípa la ore káña, roplipli ningo ipype. Un rratomínte ha oñepyrũma oguãhẽ la xénte, pe kavaju arigua oúva, ha iporã la nóvia, ijao morotĩ asy, mokoĩvéva kavaju tordíllo ári. Ojejúngo yvýipi, karrétape, opaicha rei, oñuã pe galpón guy, omumumbáva pe xénte, oñembetipa ojuehe, oko’i hikuái la nóvio kuéra rehe osaludase ichupe kuéra. Ore katu romokõ ha rombopu. Roñepyrũ válgui ha la nóvio kuéra voi oñepyrũ ojeroky ha osegipaite ichupekuéra la xénte. Ah, ovy’a kuaa umi tapicha, ojeroky ningo hikuái trrómpo arasáicha, ko kuña ha arriéro resáĩ guasu guasu oĩva, péro la iñehtrráñova la ni noñantoxái oréve moõpa la roime ha noroporandúi avavépe. Ore ndoroikuaái avavépe ha katu rovy’a ijapytépe kuéra, ikalidaiterei voíko hikuái, la káña ou ha ohokuerei ku eíra rúaicha. Xuande omboy’úrõ hína ñane mokyre’ỹ voi; xapone róga téchoicha ikaída porã pe ijahy’o. Chiríko katu káa ku omboy’u otrrahtrravilla ku do métrro ha mba’e; ndaha’éi oka’úgui síno oguerosyry lénto voi ichupe la itrrágo, ha che katu ningo…,  mál vesíno alambrádaicha ipopy’ỹi la che trrágo. Heta rovy’a ha rofarrea. Upéinte… ahecha sapy’a peteĩ karai akã perõ konosidoite, oñe’ẽ hína la hapichándi, péro péa pe karai ymaitereíma omano, ojapómane la 20 áño mba’e. Ha upéi ropytu’umi jave, añemboja Xuandérehe ha ha’e ichupe. – Reikuaápiko amóa - ha he’i chéve: - Aje’íma che ahecha - ha ombojuapy. - Umi kuñakarai, pepete oñomongetavahína piko reikuaa - . Amañávo chemondýi, pórke peteĩva che komáyre la fináa ha la otrrakuéra katu ore vesína va’ekue péro niko ymáma omanomba. - Ivai kóa - ha’e la che sósio kuérape. Chiríkope nombokuchúi mba’eve;  páhtoicha iseréno, oñakãity’imínte oréve ku ipórtepe. Upéi amaña jeývo la aty rehe ja konosído memeléntoma la ahecháva ha katu omanova’ekue memete. Algúno ramoiténte omano hague ha katu niko hory; ore saluda joa hikuái. Upérö amaña la ipy kuéra rehe ha atopa iñehtrráño; ipy loríto paite hikuái, upépe ajagarra la che mbaraka ha aseñea la che sósio kuérape ha ojagarra joa avei la iñihtrruménto kuéra ha ha’e ichupe kuéra: - Ñambopu Alavádo - ha añepyrũma voi che, ha chesegi la che irũnguéra. 

Upépe oñepyrũ ojerretira la xénte. Oho, oho joaite hikuái, ni la kantinéro kuérama nda’iporivéi ha pe amo ára rapópe jahecha ha’ete ku ko’ẽju sapy’áva ha ore katu ha’ete ku ropáy sapy’áva de golpete. Rojetopami che kompañéro peteĩ ehtéro mbytetépe, peteĩ yvyra poguasu oñenóva ári, roguapy, ha la ore ihtrruménto kuéra ore jyva ári. Chiríko katu ombopúnte gueteri hína ha’eño la che añeñandu ramo guare. Ko karaguata aléna ty… ojeréva ore rehe, ni vaka oike’ỹhápe rojetopami. Añembo’y che la yvyra guasu ñeno ári ha ahecha, mombyry amóicha,  la arriéro ore gueraha va’ekue, oho la henda hû guasu ári, oike la ka’aguy guasúpe. Roñepyrũ rojesareko rosẽ haguã, romañaha gotyonte nda’ipóri ñasẽ haguã. 

Upéma ramo rojapyharántema peteĩ henda gotyo ha roho, lo trre ojoapykuéri, oiméne la úna órape mba’e, roho amo 50 métrro rupi ha upéichape pe ka’aruláo rosẽ sapy’a peteĩ ipotĩ mivehápe, sikiéra vaka rapéma rotopa upépe,  roñepyrũ  roguata, ha pytũmbaitéma roguãhẽ peteĩ óga axénope amo Arekita mboypýri, pe xeneral Soli ehtánsia kupe gotyo. Ore ko’ẽ la óga axénope ha upe ko’ẽjúvo rosẽ roju. Upépe ja ropillaitéma mamo gotyopa la roho va’erã ha upe pytũmbaráma roguãhẽ ore rógape.Upe guive ndorohoveiete la roikuaa porã’ÿ hápe. Che chemandu’a jave che pirĩmbaite. Pe Alavádonte voi ore salva ha’e che, osino ropytántema va’erã mo’ã hendie kuéra. Javy’aitemi jepe niko upépe. Ajeve nipo ra’e ndouvéiva umi ohomava’ekue guive.



MITÃRUSÚKO IMENDAHÝI

Merardo Benítez rembihaikue


Oiko peteĩ mitãrusu ore ndie amo Lapachálpe. Oiméne oguereko 18, 19 áño mba’e. Umía umi edápe ningo ñande’agarra voínte umi mendahýi ijapyra’ỹva. Ha ko ñande sósiope oguãhẽmi upéa. Usévio la héra, ha oumi iñakãraku peteĩ, kuña’i tariky rehe, etereímava isarigue. Iporã la kuña’i ha ichúhka voi ave, ou ha oho voíngo pe kurepi retãme ha mba’e ha ojo’avegua léntoko hikuái. Heta oï la oñemoñe’ẽva la mitã rusúpe; imitãiterei gueteriha, mba’upépa la voiete omendase, umía; péro ndoikéi hese vála.

Peteĩ diápe he’i chupe la ijaguélo: - Ha remendase aje che ra’y-. Ha he’i ichupe ojerévo: - Amendáta voi katu aguélo. - Eremi juky, ka’a, xavõ, arína, asuka, ha so’o sapy’apy’a, ha errepeti 200 vése -. Mamo piko, sapy’aitépe ikane’õ, terã ikuerái ha ja nde’isevéima ha he’i ichupe la ijaguélo: - Rehechápa Usévio, neremarchái gueteri la remenda va’erã; ere haguénte ja nekane’õma ha umía ijoguapy; mba’etekópa la rejoguáta mba’érõ, Ha katu ndoikuaaséi mba’eve. Upéinte ou peteĩ itio ikachiãi rasámava kurepi retãgui. Oñemombe’u ichupe la isovríno omendase rasámaha ha oiméne oñomongeta voi ra’e unoh kuántondi ajevérõ oĩmba hikuái peteĩ domíngo, otrrukea joa hína la óga guasúpe, oguãhẽ la mendahýicho oúvo. Upérõ ha’e ojotopa ramo la itióndi; tuicha oño’añuã hikuái ha’e kon el néipa he’ima voi la itiópe: - Amendase’aína tio Lopo -. Ha he’i ichupe ha’e: - Añetéiko ere chesovríno, iporãitéiko upéa; ejoka katu hese; máa rehe piko la remendáta -. Ha he’i ichupe la mitãrusu: - Ha Rrósare, ña Valéria memby -. Ha he’i la itio: - Añetéiko ere che ra’y. ¡Péro ke vien! . Kuña ndehévare remendáta. Upéa oñemongu’e porãitemihína - . Upéa he’ipávo osẽma peteĩ tekorei otrrukeavahína oporandu. -Máarepako la omendáta -. Ha Rrosa’i, ku ohómi va’ekue amo varrákape; itia ningo oĩ hína upépe, ndereikuaái gu’u reína - . - Ãããã…-  he’i elótrro - kuña ndehéva añete upéa -. – Siiii.. - he’i avei osẽvo Te’o hũ, peteĩ arriéro satana konséxoicha ivaíva - kuña ndehéva upéa, oku’e porã’imi la tupápe – ha opukavy, ha’ete umi empedráo ojejapo vaipa va’ekue la hova. Upépe mitã Usévio hesay pororopaite, oje’ahy’opykarãi pono hasẽ ha osẽ ohopa hese. Upéa ipaha. Sánto rremédio. Ojedexaite la ñemendágui.

 

 

 

 

Fuente digital: http://mbatovi.blogspot.com


 

 

 

 

POEMA EN GUARANÍ PARAGUAYO DE TADEO ZARRATEA


MAINUMBY PYTÄ

* Tadeo Zarratea rembihaipy.

Mainumby pytä. Yvoty poty.

Ysapy rekávo reikóva

ndepeporyapu.

Ysyry ypy, guata katuete.

Ava retekuápe remombo rerúva

kambysy yma.

Ytu guasuete. Ysau raity.

Yvu ypykue.

Yvytu memby nde pepo rague.

Yvy potymi. Tekove yta.

Rekambúvaipo yvága yguápe,

añeporandu.

Mamóguitepa mbarete reru ajevéramo

ku ndereikuaái tapytu’umi.

Mbiriki ryapu.

Ava mbaraka rekuchupa’ÿva.

Angekói ryry.

Angata rupa remumumantéva.

Retytýi asýva kerasy poguýpe.

Ipáy, ikeguýpe, ikéra mbytére

reñangarekóva kerambu reípe.

Ani nekangy. Ani repyta.

Tove tekove taipotykuru, taipotyjera.

Karasy ñaña ani rembyaty.

Toikovemive.

Ikerayvoty tokakuaave.

Pe yvyguata neremimoingotopukavymi omano mboyve.

 

 

 

ENLACE INTERNO A ESPACIO DE VISITA RECOMENDADA

EL IDIOMA GUARANÍ, BIBLIOTECA VIRTUAL en PORTALGUARANI.COM


(Hacer click sobre la imagen)

 





Bibliotecas Virtuales donde se incluyó el Documento:
FONDO
FONDO NACIONAL DE LA CULTURA Y LAS ARTES (FON
IDIOMA
IDIOMA GUARANÍ - POESÍAS - MÚSICAS - ESTUDIOS
FOLKLORE,
FOLKLORE, TRADICIONES, MITOS Y LEYENDAS DEL P...






Buscador PortalGuarani.com de Artistas y Autores Paraguayos

 

 

Portal Guarani © 2024
Todos los derechos reservados, Asunción - Paraguay
CEO Eduardo Pratt, Desarollador Ing. Gustavo Lezcano, Contenidos Lic.Rosanna López Vera

Logros y Reconocimientos del Portal
- Declarado de Interés Cultural Nacional
- Declarado de Interés Cultural Municipal
- Doble Ganador del WSA