PortalGuarani.com
Inicio El Portal El Paraguay Contáctos Seguinos: Facebook - PortalGuarani Twitter - PortalGuarani Twitter - PortalGuarani
ROGELIO QUINTANA (+)

  POESÍAS EN GUARANÍ - Poeta ROGELIO QUINTANA


POESÍAS EN GUARANÍ - Poeta ROGELIO QUINTANA
POESÍAS EN GUARANÍ

Autor: ROGELIO QUINTANA
 

 
.
NO SOY ARRIBEÑO
No soy arribeño, ni soy forastero
sólo portador de un mborayhu,
de buena intención y porte sincero
que viene a arraigarse en Yvysunú.
 
Ese pañuelito que tejiendo estás
con mucho cariño y sencillez,
es de campesina muy de paraguaya
reflejada imagen de la candidez.
 
Ko Yvysunú che reñoĩ haguépe
aju ahekávo che gente apyre,
ha ahykuavóvo pende apytépe
che jehe arúva mborayhu añete.
.
De la comedia
"Yvysunú Emiliano reiñoi haguẽ".

 .
MANDU’A EMILIANO-RE
Pe Yvysunú ku péina opytáma
araka’evéma tesarai haguã,
mandu’á porãme oikomi haguãma
pe poeta andariego Guarambaregua.
 
Toñemopu’ãke chupe monumento
upéante voíko ha’e omerece,
ha taherakuã a los cuatro vientos
ñane Emiliano mamópa onace.
 
Ha ikatumiverõ peteĩva umi calle
Emiliano réra tombojeguaka,
jepeve pe yvágagui he’i katueténe
ijagradecido ã che valleygua.
 
Pe ñande py’áre ojejapokóiva
ku he’ẽ mbochýva verso avañe’ẽ,
yvyporakuéra mbovy’aharãva
ku ha’e oheja ohoite mboyve.
 
Ha káda oguahẽ heñói hague ára
ohasa reike anianga mo’ã,
oikóne vy’a oiméne oloáva
chupe ojeelogiane ha oñemomorã.
.
Abril, 1989
.
AMYRỸ’ME GUARÃ
Tupã rendaitépe reiméva reína
rehendu hi’ãva ñe’ẽ porãita,
nde rérapete anohẽva hína
ambovy’aharõ tekove mayma.
 
Mandu’a oikóova nderehe ko’ẽre
hi’ãitégui oréve reju rema’ẽ,
nerembiapokuére ñemínte jepe
rehejava’ekue rehoite mboyve.
 
Isy irurã oipota raka’égui
ombou ndo piari pya’ete Tupã,
ijypýpekuéra ñemoĩ hi’ãgui
tojekúaami nemba’e porãha.
 
Veintiséis de julio Tupã jarýi ára
rehejáva oréve mandu’amirã,
mayma tekove nerembiayhupára
nde ára ko’ẽme ku oñembo’épa.
.
Esta obra figura en el libro
EVA PERON en guaraní.
 
.
JUAYHU PORÃME
Romomaiteími hi’ãitegui chéve
ko nerovetãme peina añemboja,
mbegue katumi kirĩrĩ haitépe
anítei chandu no rymba jagua.
 
Ha terehendu upe nde keguýpe
ipu asymírõ ko che mbaraka,
ha nde pay porãme ku tory paitépe
eñe mo’ãguĩmi ha ejapysaka.
 
Nde reroviaichene mávapa la oúva
ko ipurahéipe ne monge rasy,
chénteko che áma rasa nde rayhúva
ku hesarai’ỹva marõ nde hegui.
 
Aipota ko’ãga rehechauka chéve
oimerõ añoté akói che rayhu,
eñe myapysẽna upe nerokẽme
tamombe’u ndéve cho remiandu.
 
La ja’emiva’erã ku ojupe ja’éne
jajokupityrõ apyta haguã
ñande rekove ñamopeteĩne
ha juayhu porãme jaiko javy’a.
.
Letra: Rogelio Quintana.
Música: Epifanio Meza.
.
YVYSUNÚ POTY
Romombaysetégui che mbarakapúpe
ko no rovetãme péina añemboja,
ha’e haguã ndéve ko che purahéipe
che reruha hína pe mba’e pota.
 
Epáyna epu’ã kuarahy ko osẽma
eñemoagũimi ha ejapysaka,
ha terehendu ku mba’eichaitépa
ko cheremiandu ndéve ahenduka.
 
Rohecha guivénte ojohaitypóva
che korasõ kuápe upo mborayhu,
mborayhu añete nderehe añandúva
oklama asýva pe no kunu’ũ.
 
Agã aha’arõ nde hegui Inocencia
resẽ che rendápe ñañemongeta,
anike ere chéve ereko paciencia
hake cheko ajúma pe noĩ reka.
 
Pe romyangekói ajumi haguére
naimo’ãieténe aipo nde pochy,
ha eikuaákena pe kunu’ũ asýpe
roheromaháva Yvysunú poty.
.
Letra: Rogelio Quintana.
Música: Carlos Bordón.
De la comedia,
Yvysunú Emilíano reñoi hague.
 
.
NATIVIDAD DE MARIA-PE MAITEI
Guarambaré potýpe ku che; rohenóiva
romomba’e guasúgui Natividad de María,
ko árape maitei rogueru ndéve roína
ore ha aguije me’ẽvo avei ore jerovia.
 
Nde ko ore rovasa Tupã sy nde rckópe
ha eremi ne membýpe ore ári tomyãsaĩ,
marangatu rupi oguerckóva ipópe
pe ore roikotevẽva po’a, juayhu ha tesãi.
 
Roñeha’ãne ku ore roguata ipyporére
pe Cristo oipotaháicha tape potĩre roiko,
ropiamirõ sapy’a ha roho tape ambuére
ore resape’amívo pende hegui roha’arõ.
 
Ore juruvy joa nerendápe roguallẽva
ndave ha’ete revy’áva nde pukavy omombe’u,
upe marangatú nde rehé henyhẽtéva
Ñandejára yvateguimeme ndéve ombou.
 
Anike reipota roiko pc jepy’apýpe
Pende jesarekópe oreguereko hi’ã,
Toroiko uveíkena upe py’aguapype
Ore hegui ikaturõ toje’o pe angaipa.
.
Letra: Rogelio Quintana.
Música: Carlos Bordón.
.
 
 
 
 
 
 
Fuente: ROGELIO QUINTANA. POESÍA, TEATRO
Autor: ROGELIO QUINTANA
Editorial El Lector
Asunción-Paraguay 1999.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

GALERÍA DE MITOS Y LEYENDAS DEL PARAGUAY

(Hacer click sobre la imagen)

 

 

 

 

ENLACE INTERNO A ESPACIO DE VISITA RECOMENDADA

EL IDIOMA GUARANÍ, BIBLIOTECA VIRTUAL en PORTALGUARANI.COM

(Hacer click sobre la imagen)

 

 

 

 

ENLACE INTERNO A ESPACIO DE VISITA RECOMENDADA

(Hacer click sobre la imagen)

 




Bibliotecas Virtuales donde se incluyó el Documento:
LIBROS,
LIBROS, ENSAYOS y ANTOLOGÍAS DE LITERATURA PA
IDIOMA
IDIOMA GUARANÍ - POESÍAS - MÚSICAS - ESTUDIOS



Leyenda:
Solo en exposición en museos y galerías
Solo en exposición en la web
Colección privada o del Artista
Catalogado en artes visuales o exposiciones realizadas
Venta directa
Obra Robada




Buscador PortalGuarani.com de Artistas y Autores Paraguayos

 

 

Portal Guarani © 2024
Todos los derechos reservados, Asunción - Paraguay
CEO Eduardo Pratt, Desarollador Ing. Gustavo Lezcano, Contenidos Lic.Rosanna López Vera

Logros y Reconocimientos del Portal
- Declarado de Interés Cultural Nacional
- Declarado de Interés Cultural Municipal
- Doble Ganador del WSA