ÑE’ÊRAPOKUAA HA ÑE’ÊPYKUAA – ETIMOLOGÍA Y SEMÁNTICA
Ohai: DAVID GALEANO OLIVERA
Leer original (hacer clic) en:
http://cafehistoria.ning.com/profiles/blogs/etimolog-a-y-sem-ntica-...
Leer también en:
http://dgaleanolivera.wordpress.com/etimologia-y-semantica-guarani/
Enlaces externos verificados a Octobre 2012
ÑE'ẼRAPOKUAA GUARANÍME
(ETIMOLOGÍA GUARANI)
1.- Ñe’ẽrapokuaa he’iséva (concepto de etimología)
2.- Pytagua ñe’ẽ Guaraníme (voces incorporadas al Guarani)
HE’ISÉVA
Ñe’ẽrapokuaa (etimología) niko ñe’ẽkuaaty (lingüística) vore ohesa’ỹijóva ñe’ẽ rapo oúva ambue ñe’ẽtégui; ja’eporãsérõ, pytagua ñe’ẽtégui.
Guaraníme, jaguereko heta ñe’ẽ oúva ambue ñe’ẽtégui ha oikéva avañe’ẽ ñe’ẽndýpe. Jepémo ndaha’éi ñe’ẽ Guarani, oñemoguaraníma. Umíva apytépe ñande jaguereko ko’ãva:
-"kavaju", oúva caballo-gui (castellano),
-"vaka", oúva vaca-gui (castellano),
-"kosereva", oúva conserva-gui (castellano), ha
-"kavara", oúva cabra-gui (castellano).
Ñe’ẽrapokuaa aipórõ ohapykueho ñe’ẽ rapo oúva ambue ñe’ẽtégui.
PYTAGUA ÑE’Ẽ GUARANÍME
Guaraníme pytagua ñe’ẽ ija ñe’ẽpurukapy (préstamo) rupive.
ÑE’ẼPURUKAPY
Péicha oñembohéra umi ñe’ẽ oúva pytagua ñe’ẽtégui ha oikéva ambuépe, oñemoheñói meve upe ñe’ẽ joguaha. Umíva rehegua jaguereko Guaraníme ko’ãva:
-Aramirõ/
-Kosereva/
-Arapaho/
-Kavara/
-Kamisa/
-Vaka/
-Mesa/
-Ovetã/
ÑE’ÊPURUKAPY OÑEMOHENDAJEY MOKÕIME:
1. Ñe’ẽpuambue:Kóva ojehu oñemoambue jave pe ñe’ẽ oikéva ryapu. Péicha, “mesa” castellano-pegua oike Guaraníme ha oñembohyapu pyahu, oñemomuanduhe Guaraníme “mesa”; ja’eporãsérõ oñemboguarani reko, tyapúpe.
2. Ñe’ẽhaiambue:Kóva katu ojehu oñemoambue jave pe ñe’ẽ oikéva jehai. Péicha “carreta” castellano-pe ojehai upépe “c” reheve ha oikévo Avañe’ẽme ojehaíma Guaraníme ojehaiháicha “karréta”. Kóva avei oñemboguarani reko, jehaípe.
Mokõive mba’e (ñe’ẽpuambue ha ñe’ẽhaiambue) ojehukuaa hikuái peteĩ ñe’ẽme. Péicha, “cabra” castellano-pegua, ohasávo Guaraníme omoambue hyapu ha ijehai: “kavara”.
ooo000ooo
ÑE'ẼPYKUAA GUARANÍME
(SEMÁNTICA GUARANI)
1.- Ñe’ẽpykuaa he’iséva (concepto de semántica)
2.- Guarani ñe’ẽpykuaa (semántica Guarani)
HE’ISÉVA
Ñe’ẽpykuaa (semántica) niko ñe’ẽkuaaty (lingüística) vore ohesa’ỹijóva opaite ñe’ẽ -peteĩ ñe’ẽtegua (lengua)- he’iséva, yma guive áĝa peve. Iporã jaikuaa oĩha ñe’ẽ he’iseva’ekue peteĩ mba’e ñepyrũrãme ha upéi katu iñambuepaitéva he’isévape; oĩháicha avei ñe’ẽ naiñambuéiva upe he’isévape.
GUARANI RETEPYKATU
Jaikuaaháicha, ñane ñe’ẽte Guarani oheja hapykuere Amérikape hetaiterei ñe’ẽme, ombohérava tetã ha táva, jepémo umíva ko’áĝa rupi, oñemoñe’ẽ ha ojehaivaipa. Péicha: “Paraguái” (ha’éva Para-gua-y), Japeju (ha’éva Y-ape-ju), Uruguái (ha’éva Ũrugua-y) ha Itamarati (ha’éva Ita-marã-ty).
Ja’ekuaa avei Guarani oherohague opa mba’e oĩva hekohápe. Ka’avo térã mba’ehekove’ỹva, ohero haĝua Guarani oipurúkuri ñe’ẽpehẽtai upeigua “ty (ndy)”ohechauka haĝua umi mba’e aty. Péicha umi tenda:
KA'AVO (VEGETAL)
-Aguai hetahápe, ombohérakuri aguaity,
-Kurupa’y hetahápe, ombohérakuri kurupa’yty,
-Ka’arẽ hetahápe ombohérakuri ka’arẽndy,
-Ky’ỹi hetahápe ombohérakuri ky’ỹindy, ha
-Mbokaja hetahápe, ombohérakuri mbokajaty.
MBA’EHEKOVE’ŶVA (MINERAL)
- Juky hetahápe, ombohérakuri jukyty,
- Yvy hetahápe, ombohérakuri yvyty (yvytyrusu),
- Ita hetahápe, ombohérakuri itaty, ha
- Yvy hũ hetahápe, ombohérakuri Yvyhũndy.
Mymba -umíva apytépe: ava- hetahápe katu, Guarani oipurúkuri ñe’ẽpehẽtai upeigua “kua”. Péicha, techapyrãrõ:
MYMBA (ANIMALES)
-Ype hétahape, ombohérakuri ypekua,
- Jaguarete hetahápe, ombohérakuri jaguaretekua,
- Guasu hetahápe, ombohérakuri guasukua,
- Tapira hetahápe, ombohérakuri tapirakua (tapirakuay),
- Kamba hetahápe, ombohérakuri kambakua, ha
- Te’ýi hetahápe, ombohérakuri te’ýi (te’yikuary)
Ko’ã mokõi ñe’ẽpehẽtai jaikuaaporãrõ ipurúpe/ty-ndy/ ha/kua/, pya’e jaikuaáta mba’épa he’ise ñe’ẽnguéra.
Upéicha avei, Ñande Ypykue oipuru avei ñe’ẽpehẽtai upeigua “y”, ombohéra haĝua yvyra. Péicha:
YVYRA (ÁRBOLES)
Amamba’y, Karanda’y, Guapo’y, Kurupa’y,
Jata’y, Guaja’y, Juasu’y, ha Amba-y
Ñande Ypykue oipurujepe avei ñe’ẽpehẽtai upeigua y, ombohéra haĝua y’akã, ysyry, umíva. Áĝa katu, upevarã ojesareko porã mba’e pirápa hetave upe ysyrýpe, ha upéva réra ombojoapy upe ñe’ẽpehẽtaíre. Péicha:
Y’AKÃ HA YSYRY
Suruvi’y, Pirape’y, Jatyta’y, Akara’y, Javevýi’y.
Heta ñe’ẽ ko’ã jahechava’ekue apytégui, ko’áĝa oñemoñe’ẽ ha ojehai vai. Péicha:
Hendape’ỹ
|
Hekopete
|
Paraguái
|
Paraguay
|
Tapirakuái
|
Tapirakuay
|
Amambái
|
Amambay
|
Itamarãti
|
Itamarãty
|
Jatai
|
Jata’y
|
|
|
Avañe’ẽme oĩ opaichagua tekoharyapura’ã (sonidos onomatopéyicos). Péicha: pãrãrã/ perere/ piriri/ pororo/ pũrũrũ/
Avei oñemoheñói heta ñe’ẽ pyahuha upevarã ojepurúkuri Guarani ñe’ẽrapovoi. Péicha:
Mbo’ehao - Kuatiañe’ẽ -Jasyteĩ -Arateĩ
Mbo’esyry - Kuatiahaipyre -Jasykõi -Arakõi
Mbo’ehára - Kuatiañe’ẽ’i -Jasyapy –Araapy
Iporã ja’e avei heta ñe’ẽ oñemoheñoihague ñe’ẽra’ãnga (calco)rupive, péicha ojehecha mba’épa he’ise pytagua ñe’ẽ ha uperire ojejapo ijoguaha.
Ta’ãngambyry (televisión)
Pumbyry (teléfono)
Avakuaaty (antropología)
Ñe’ẽkuaaty (lingüística)
Oĩ avei ñe’ẽ omoambuévaupe he’iséva:
Kavaju mymba/ jeja’o (omongavaju chupe)
Jagua mymba/ oporomombe’úva (Chive ojagua cherehe)
Péicha avei oĩ hetaiterei ñe’ẽ ha ñe’ẽjoaju juehegua.
MANO
|
KA’U
|
ÑEMBYAHÝI
|
ÑORAIRÕ
|
Poti
|
guari’u
|
juruhe
|
joja’o
|
Pytuho
|
iñakãjere
|
hendyno’õ
|
johavira
|
Ñandereja
|
ipytutata
|
ipy’ajehýi
|
ñokarãi
|
Ohóma
|
tuichaite ýre
|
vare’a
|
ñonupã
|
Osapymi
|
mokõ
|
tyekororõ
|
otu’u ojuehe
|
ENLACE INTERNO A ESPACIO DE VISITA RECOMENDADA
EL IDIOMA GUARANÍ, BIBLIOTECA VIRTUAL en PORTALGUARANI.COM
(Hacer click sobre la imagen)