PortalGuarani.com
Inicio El Portal El Paraguay Contáctos Seguinos: Facebook - PortalGuarani Twitter - PortalGuarani Twitter - PortalGuarani
DAVID A. GALEANO OLIVERA

  PUKARÂ – CHISTES - Recopilación DAVID GALEANO OLIVERA


PUKARÂ – CHISTES - Recopilación DAVID GALEANO OLIVERA

PUKARÂ – CHISTES

Recopilación DAVID GALEANO OLIVERA

Serie ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANÍ

 

Leer original (hacer clic) en:

http://cafehistoria.ning.com/profiles/blogs/pukar-chistes

Leer también en:

http://dgaleanolivera.wordpress.com/pukara-chistes/

Enlaces verificados a Octubre 2012

 

 

TUICHAITE LEMBÚRE

(Omombe’úva: RUDI TORGA - Asunción)

 

Moköi oka’úva -tuichaite lembúre- ijurujái omaña yvate gotyo. Peteï he’íhina: “Amóva Jasy”. Ambue katu he’i: “Nahániri. Péva kuarahy”.

 

Péicha oïhína moköive. Upe jave ohasa upérupi ambue oka’úva. Upémarö he’i hikuái chupe: “Emyesakämína oréve peteï mba’e... kuarahy térä jasýpa pe ohesapévahina”.

 

Pe ohasáva he’i chupekuéra: “Ndaikuaái. Chéngo ndaha’eivoi arupigua”.

 

 

 

MBOHAPY IMEMBY

(Omombe’úva: SALOMÓN MELGAREJO - Asunción)

 

Peteï kuñakarai niko mbohapyvoi imemby. Peteï ára, oñemongeta hendive peteï karai oporandúva kuñakaraimíme mba’épa oikóta imembykuéragui okakuaapávo.

 

Kuñakarai, ohechaukávo imemby tuichavéva, he’i: “Kóvagui oimeva’erä oikóta futbolista mba’e”. “Anichéne. Mba’érepa ere”, he’i chupe upe karai. Kuñakarai ombohovái chupe: “Ha’e... ha’éngo opay guive oke peve oiko pelota rapykuéri”.

 

Ohendúvo upe mba’e, karai oporandujey: “Ha amóva, mbyteréva, pévagui piko mba’e oikóta”. Kuñakarai omañávo imemby mbyterére he’i: “Ha’e... pévagui oimeva’erä oikóta músico mba’e”. “Anichéne. Ha... mba’érepiko ere”, he’i chupe upe karai. Kuñakarai ombohovái chupe: “Ha’e... ha’éngo opay guive oke peve oiko opurahéi ha ombopu imbaraka’i”.

 

Ohendupávo upe mba’e, karai oporandujey: “Ha amóva, pe ipahaguéva, pévagui piko mba’e oikóta”. Kuñakarai omañávo imemby’i pahaguére he’i: “Ha’e... pévagui oimeva’erä oikóta político mba’e”. “Anichéne. Ha... mba’éreiko ere”, he’i chupe upe karai. Kuñakarai ombohovái chupe: “Ha’e... pévango rehupívo úpa... okakáma nderehe”.

 

 

 

SANACIÓN

 

(Omombe’úva: FELIPE NERY MIRANDA – Arroyos y Esteros)

 

Kóva oiko peteï aty sanacion-guápe. He’i pe Pastor omotenondéva pe aty: “Pepoko pene mba’asýre”.

 

Peteï opoko iñakäre, ambue opoko hetymáre ha upéicha ojapojoaite umi tapicha ijatýva. Peichahágui Pastor omaña hugua gotyo ha ohecha upépe peteï tuja’i opokóva henondére. Upéva ohechávo Pastor osë he’i: “Chéngo ajapo sanación, ndajapói resurrección”.

 

 

 

MILANESA

 

(Omombe’úva: ABDÓN GALEANO BENÍTEZ - Kapiata)

 

La profesora pregunta: “Mba’épa pekarúkuri pende rógape”.

 

Los mitä’i gritan: “¡Milanesa!”, menos Kalo’i que dice: “Cocido”. Al escucharlo la maestra, sorprendida, le dice: “Anichéne. Mba’éichapiko rekarúta kojói”.

 

Kalo’i insiste: “Oréngo ógape rorambosa, rokaru ha ro-cená kojointevoi”. Todos se burlan de él. Incluso, en el recreo sus compañeritos le ponen de marcante “kojói”.

 

Luego de salir de la escuela, camina hasta su casa, donde al llegar -con voz enojada- le dice al papá: “Che ndahamo’ävéima mbo’ehaópe” y le cuenta al papá todo lo que le ocurrió en la escuela.

 

El papá le dice: “Ajépa nde tavy, che ra’y. Umi ne irü niko ijapu. Mba’e milanesa katu piko ho’úta. Ha’ekuéra niko he’ínte ho’uha milanesa. Nde niko reikuaa porä ñandeichaiténte ha’ekuéra kojóinte avei ho’uha, ára ha ára”.

 

El papá palmotea y anima a su hijo diciéndole: “Ko’ërö aháta añe’ë ne mbo’ehára ndive. Ajeruréta chupe oporandujey haĝua peëme mba’épa pekaru, ha áĝa oporandúvo,  nde eréta avei re’uha milanesa”.

 

Al otro día, tal cual le dijo a Kalo’i, el papá fue y habló con la maestra. En fín, los alumnos entraron a la clase y luego la profesora les volvió a preguntar: “Mba’épa pekarúkuri pende rógape”. A su turno Kalo’i dice también: “¡Milanesa!”. Sobre la marcha la maestra le pregunta a Kalo’i: “Ha... mboýpiko re’u”.

 

Y Kalo’i, inocentemente, responde: “Dos jarro, prosesora”.

 

 

 

PYHAREKUE

 

(Omombe’úva: ABDÓN GALEANO BENÍTEZ - Kapiata)

 

Un ruso, un yanki  y el paraguayito juegan “quien es el más guapo y el que más lejos puede llegar”.

 

El ruso empieza y dice: “Yo con un cohete, voy y vuelvo, en un día, a la luna”. Todos festejan, aplauden y gritan “¡grande!”, “¡idolo!”.

 

A su turno el yanki replica: “Eso no es nada. Yo puedo ir a Jupiter y vuelvo en dos días”. Todos festejan, aplauden y gritan “¡grande!”, “¡idolo!”.

 

El paraguayito les dice: “Peë pejéva niko vyrorei. Chéngo ajapota pe tuichavéva, pe ijojaha’ÿva... aháta ajere pe kuarahýre ha ajujey pya'e porä".

 

Todos quedan sorprendidos, anonadados, hasta que reaccionan y le dicen al paraguayito: “Eso es imposible. Nadie puede hacer eso. Científicamente es improbable...”

 

El paraguayito, siempre rova’äta, les dice: “Ajépa pendetavy peë gringo. Chéngo ndahamo’äi chupe arakue, chéngo aháta chupe pyharekue”.

 

 

 

HOLA NDE

(Omombe’úva: EDGAR DAVID GALEANO NÚÑEZ – Kapiata)

 

Pregunta: ¿Qué le dice el paraguayito al holandés?

 

Respuesta: Le dice hola nde…

 

 

 

ESPÍRITU SANTO

 

(Omombe’úva: ANGÉLICA SÁNCHEZ CENTURIÓN – Karapegua)

 

Peteî karia’y akóinte hekopotîva, peteî ára ojogua imba’yrumýirâ ha oho heseve tupâópe ha oĝuahêvo upépe omoingévoi imba’yrumýi tupâo ryepýpe, okê tuichavéva rupi.

 

Ohechávo upéva, pa’i he’i pe karia’ýpe: “Ma’erâiko remoinge ne mba’yrumýi ko’ápe” ha karia’y ombohovái chupe: “Ani haĝua ojegueraha chehegui. Mba’épa oikova’erâ chehegui oñemondasapy’árô chehegui, ko ipyahuetéva”.

 

Pa’i osê he’i karia’ýpe: “Enohê okápe ha Espíritu Santo oñangarekóta hese”. Karia’ymi ojeroviágui pa’i ñe’êre ohohê okápe imba’yrumýi.

 

Upéingo oñepyrû ñembo’eguasu ha ojovasávo, karia’y osê he’i: “Padre, Hijo, amén”.

 

Iñirû oîva ijykére oparandu chupe: “Mba’éreiko nde’eréi Espiritu Santo”.

 

Karia’y osê he’i hapichápe: “Espíritu Santo niko oime oñangarekohína che mba’yrumýire”

 

 

MBA’ÉPA PE TUICHAVÉVA

(Omombe’úva: CATALINO GILBERTO RECALDE – Villeta)

 

Villétape oiko peteî aty ndetuichapajepéva. Upépe oñeporandu opavavépe mba’épa pe mba’e tuichavéva ko mundope.

 

Opavavénte okirirîjoaite ha oñepy’amongetáhína. Oî ombotýva hesa, omañáva yvate, ambuévakatu yvýre. Hovasyjoa hikuái.

 

Ohasa rire peteî aravo niko, peteî opu’â ha he’i: “Pe tuichavéva niko Ñandejára”. Ambuéva ombohovái: “Pe tuichavéva niko che sy”. Upéi peteî opu’â ha he’i: “Tuichavejeýva ñande sy ha Ñandejáragui niko ñande familla”.

 

Péicha oî hikuái, upéingo mitâ Catalino ohupi ipo ha osê he’i: “Nahániri, pejavypaitevoi. Pe mba’e tuichavéva ko múndope niko, múndo fórro”. Upéva ohendúvo hikuái, opavavete oporandu Catalinope: “Mba’érepa ere”.

 

Catalinoosê ombohovái chupekuéra: “Porque upévape oñembohyru”.

 

 

PERURIMA – ES UN VARÓN

(Omombe’úva: RAMONA AYALA COLMÁN – Kapiata)

 

Perurima ohayhu aréma karai rey rajýpe ha ndaikatúi oî hendive, upévare Perurima he’ívajepi: “Áaaĝanteko ajava’erâ la princesare”. Jaikuaaháicha Perurima niko imboriahu.

 

Ohasa umi ára ha oĝuahê Perurima apysápe la princesa omendahague peteî iviruhetávare, ombohyeguasúva pe mitâkuña porâitépe.

 

Itajýra imembypotaitévo, karai rey oñepyrûkuri oheka peteî partéra. Ha’etépe, Perurima osê he’i ijupe: “Kóva ha’éma. Che aikóta parterarô”.

 

Ambue ára ko’ême mitâ Perurima -oñemondekuñáva- oĝuahêmakatu karai rey rógape ha he’i: “Yo soy la partera”.

 

Karai rey ohendúvo upéva, pya’eporâma ogueraha chupe itajýra la princesa kotýpe. Ohejámakatu parterape itajýra ndive, ha ha’ékatu osê okápe oha’ârô.

 

Peru ohechávo mitâkuña porâite, ojupi hi’ári ha he’i: “Aretéma niko ajejokókuri. Ko’áĝa chehaitéma”. La princesa oñandúvo partera arrieroha, oñepyrû osapukái vaipa karai reype: “¡Papá, papá... es un varón”.

 

Karai rey katu oimo’âgui kuimba’eha pe mitâ heñóiva osê okápe ha ayvúpe osapukái opavavépe: “¡Nació un varón!, ¡Nació un varón!”.

 

 

 

KAMBUCHI MOROTÎ

 

(Omombe’úva: JORGE TRINIDAD MONGELÓS NÚÑEZ – Ñemby)

 

Kachíke osêsapy’a ka’aguýgui ha ojuhu peteî táva tuichaitereíva, hetaitereihápe kuimba’e ha kuña, hekoambuéva chugui. Oguataguatávo upérupi ipopa’âma hese mokôi parapara’i, he’íva chupe: “¡Libreta de Baja!”. Kachíke he’i chupekuéra: “Ndarekói”.

 

Upe pyhareve, upéguintema ojeraháma chupe cuartelpe. Oĝuahêvo upépe, peteî huvicha ohenóima chupe: “Soldado, eju ko’ápe ha eitykua chéve terere”.

 

Ohendúvo upéva, Soldado  Kachíke oma’ê ápe ha pépe, ha ndohecháigui ykua, oporandu huvichápe: “Moôpa oî y, mi coandante”.

 

Huvicha ohechaukávo peteî koty, ombohovái chupe: “Amo rejuhúta, che ra’y”. Kachíke oho, omaña ápe ha pépe, ha ojuhúsapy’a peteî kambuchi morotî. Kachíke vy’apópe he’i ijupe: “Kóva ha’e” ha oñepyrûmakatu omboterere huvichápe.

 

Peichaháguinte opa y Kachíkegui ha oho omombe’u huvichápe ha he’i chupe: “Mi coandánte, opáma y ñane kambuchi morotîme”. Huvicha osê he’i chupe: “Mba’éicha ñane kambuchi morotî katu piko, che ra’y”, ha Kachíke ojere ha ohechauka huvichápe aipo kambuchi morotî.

 

Ohechávo huvicha mba’épa aipo kambuchi morotî, ipy’ajerepa ha he’i Kachíkepe: “Nde tavýcho, kóva niko ndaha’ei kambuchi, kóva niko jakakaha”.

 

 

 

ĜUAIĜUI

(Omombe’úva: FELIPE NERY MIRANDA – Arroyos y Esteros)

 

Peteî ĝuaiĝui oho pohânohára rendápe ha omombe’u chupe opynoitereiha. “Áĝa katu ndahyapúi ha nainéi”, he’i pohânohárape; ha upéi ĝuaiĝui ombojoapy: “Ko’áĝavoi hetáma apoi ha nde nereñandúi”.

 

Pohânohára ojesareko porâ ĝuaiĝui tî ha apysáre, upéi oguapy ha ohai kuatiáre umi pohâ réra ojogua ha ho’uva’erâ. Ĝuaiĝui ohojey hógape ha ojapopaite pe karai pohânohára ojerureva’ekue chupe.

 

Peteî pyhareve, voi porâ, ĝuaiĝui ojupi mba’yrumýime ha ou pohânohára rendápe ha he’i chupe: “Mba’épiko che karai, pe he’uka chéve. Ko’áĝa niko apyno ha inero”.

 

Pohânohára ombohovái chupe: “Néi, ñamongueráma sinusitis, áĝa ñamba’apóta apysáre”

 

(Nimbora’e ĝuaiĝui nohetûi ha nohenduporâveimavoi oikóvo).

 

 

LÓCRO

(Omombe’úva: Máximo Zarza Mendoza – Asunción ha

ANDRESA RECALDE DE BENÍTEZ – Kapiata)

 

Peteî mitâ’ípe isy he’i: “Eipyhy pe ajaka ha tereho ejogua ñandéve ipokue térâ iñakângue, locro-râ”. Mitâ’i oho ñemuháme ha he’i: “Aipota ipokue térâ iñakângue, locro-râ”. Ñemuha jára niko español ha he’i mitâ’ípe: “Yo no hablo Guarani, háblame en Castellano”.

 

Mitâ’íngo jepémo ojejopy, ndopytái tapykuépe ha he’i: “Señor, usted no tiene pié ni cabeza”. Ohendúvo péva, karai ipochyeterei ha he’i mitâ’ípe: “Niño, estás loco”, ha mitâ’i osê ombohovái chupe: “Si señor, para locro”.

 

 

 

EIPIRÓNA

 

(Omombe’úva: EGIDIA MATILDE GALEANO DE AGUIAR – Kapiata)

 

Peteî oka’úva oguapýhina ha peichahágui ohasa henonde rupi peteî kuñakarai imembykuña reheve. Oka’úva omaña porâ pe mitâkuñáre ha upéi he’i: “Kuñakarai, ivaietéiko ne membykuña”.

 

Kuñakarai ombohovái chupe: “La belleza la tiene por dentro, señor”. Upéva ohendúvo, oka’úva he’i kuñakaraípe: “Eipiróna upéicharô”.

 

 

 

 

ENLACE INTERNO A ESPACIO DE VISITA RECOMENDADA

EL IDIOMA GUARANÍ, BIBLIOTECA VIRTUAL en PORTALGUARANI.COM


(Hacer click sobre la imagen)

 





Bibliotecas Virtuales donde se incluyó el Documento:
ATENEO
ATENEO DE LENGUA Y CULTURA GUARANI
IDIOMA
IDIOMA GUARANÍ - POESÍAS - MÚSICAS - ESTUDIOS
LIBROS,
LIBROS, ENSAYOS y ANTOLOGÍAS DE LITERATURA PA...
FOLKLORE,
FOLKLORE, TRADICIONES, MITOS Y LEYENDAS DEL P



Leyenda:
Solo en exposición en museos y galerías
Solo en exposición en la web
Colección privada o del Artista
Catalogado en artes visuales o exposiciones realizadas
Venta directa
Obra Robada




Buscador PortalGuarani.com de Artistas y Autores Paraguayos

 

 

Portal Guarani © 2024
Todos los derechos reservados, Asunción - Paraguay
CEO Eduardo Pratt, Desarollador Ing. Gustavo Lezcano, Contenidos Lic.Rosanna López Vera

Logros y Reconocimientos del Portal
- Declarado de Interés Cultural Nacional
- Declarado de Interés Cultural Municipal
- Doble Ganador del WSA